Niekam sa ide. Už dosť dlhú dobu máš v hlave plán. Rada by si využila
každú vhodnú príležitosť a spravila víkend čo najlepším. Začneš tým, čo
treba oprať. Kde máš asi zakutraný ten batoh, do ktorého si sa chcela zbaliť? Čo
na seba? Áno, vieš... Turistika nie je módna prehliadka. No možno bude chvíľku
kráčať za tebou a pozerať sa na tvoje pozadie, možno ti bude teplo a ten
super sveter si budeš musieť vyzliecť a aj pod ním by si mala rada niečo
super. Práčka doprala. Dúfaš, že to, čo si si vybrala aj rýchlo uschne.
Chaoticky beháš po byte, polievaš kvety, kefkou si čistíš topánky od blata ešte
z posledného výjazdu. Na kuchynskú linku presúvaš veci z chladničky,
z rádia hrá reportáž o slovenských kalváriách a práve tento zhon
je momentálne tvojou krížovou cestou. Klobása sa skoro sama pod ostrou čepeľou
noža rozdeľuje na kúsky a sama sebou vystiela vnútro voňavého a čerstvého
rožka spolu s vajíčkom z nejakého „istovoľnéhovýbehu“. Čaj si zaliala
a predvídavo preliala do termosky. Vezmeš si pre istotu aj nepremokavú
bundu, nič ťa len tak neprekvapí. Film je natiahnutý vo foťáku, tešíš sa na krásne
snímky. Nič si si nezabudla? Okuliare do diaľky máš? Varič by bol tiež super,
uvariť si kávu niekde na kopci by padlo po túre vhod. Ešte stihneš napiecť aj
koláč! Davaj! Za pol hoďku ho máš hotový! Skoro si zabudla mapu? To nemyslíš vážne!
Za pätnásť minút sa máte stretnúť vo dvore. Idete autom, nech ste na mieste rýchlo.
Odchod bol plánovaný na 08.00, no obaja ste si trošku zdriemli a vyrážate
09.15. Jemne poprchá, orgován bude onedlho v plnom puku, ruksak a bundu
si odkladáš do kufra auta, zapínaš si bezpečnostný pás a vyrážate!
O pár hodín sa dozvieš, že by bolo fajn si dať po túre osviežujúci
strik alebo pivko, že už ste obaja dlho nespali na horskej chate , a a a....
A je ti jedno, že máš na sebe jedny nohavičky a späť pôjdeš v jemne
prepotenom tričku. Že pod perinkou možno budeš musieť spať nahá (úúúúú) a nemáš
si čím umyť zuby. Možno stretnete
partiu, ktorá vás pozve na guláš, ktorý vrie v kotlíku neďaleko vášho neplánovaného
nocľahu a ty sa budeš musieť zababušená v deke túliť k tomu,
ktorý ťa na tento bláznivý výlet zobral a počítať s ním hviezdy. V diaľke
si niekto grgne a vzduch bude akousi zvláštnou zmesou noci a borovičky.
Odbočky, zatáčky, jednosmerky, diaľnice, poľné cesty, lesy, kravy, ovce, sem tam kone, zbúrané domy, plechové chajdy, satelitné taniere, jazerá, kopce, roviny. Prechádzaš všetkým. Rýchlejšie než pomaly sa približuješ k cieľu, ku svojím dvom dňom absolútnej slobody. Svieti slnko, vybral si si dobrý čas. Mozog si nechal doma, naschvál. Vychádzaš z auta a ako utrhnutý z reťaze utekáš smerom k malému rybníku. Odhadzuješ zo seba oblečenie a vrháš sa strmhlav do vody s bahnistým dnom. Nohy sa ti zabárajú, ale to ti nevadí. Okrem toho, že si skromný chlapec, ktorý si vie poradiť, vieš aj fasácky plávať. Tak ti to apoň hovorievali a v konečnom dôsledku to je pravda. Ak vieš aspoň niečo, tak je to plávanie. Pri tom ako vychádzaš z vody nahlas zakričíš. Videl si to vo filme, tak si si povedal, že to skúsiš, že skúsiš, či to naozaj pomáha. Nie si o tom presvedčený.
Berieš si svoje porozhadzované veci a približuješ sa k mini chajde, ktorá ti má poskytnúť tie vytúžene DVA dni absolútej slobody. Keď skončia, tak sa zase vrátiš na nepohodlnú stoličku umiestnenú pod neónkou a budeš "makať", tak sa tomu u vás hovorí. Nenávidiš to tam. Hej hej, stop it, mozog si predsa nechal doma! Existuje len prítomnosť. Smeješ sa, keď nahlas zakričíš "YOLO". Deň prvý už začal...
RADKA:
Dva dni absolútnej slobody bez akéhokoľvek prerušnia. Ešte v piatok večer si zbalíš len to najnutnejšie. Vonku je už celkom teplo, ale leto to ešte stále nie je, takže pribalíš aj nepremokavú bundu a sveter, ktorý si si kúpil na blšáku v Osle. Veľa toho nepotrebuješ, si totiž skromný chlapec, ktorý si vie poradiť. Starostlivo vyberáš knihu z police. Nie je ani hrubá, ani tenká, taká akurát na dva dni absolútnej slobody. Vieš, že to nie je ekologické, že ideš sám, autom, ale... nachádzaš pre to vysvetlenia, nachádzaš pre to pochopenia. Čakajú ťa dva dni absolútnej slobody: "Prepáč Zem, som sebec," vravíš si v duchu zatiaľ čo štartuješ. Napriek tomu, že máš v aute veľa miesta, tak si berieš len pár vecí lebo si skromný chlapec, ktorý si vie poradiť. Tak ti to aspoň vždy hovorievali. Otázne je, že čo z toho, čo sa hovorieva je naozaj tak. Skromný sebec? Si to ty?
Odbočky, zatáčky, jednosmerky, diaľnice, poľné cesty, lesy, kravy, ovce, sem tam kone, zbúrané domy, plechové chajdy, satelitné taniere, jazerá, kopce, roviny. Prechádzaš všetkým. Rýchlejšie než pomaly sa približuješ k cieľu, ku svojím dvom dňom absolútnej slobody. Svieti slnko, vybral si si dobrý čas. Mozog si nechal doma, naschvál. Vychádzaš z auta a ako utrhnutý z reťaze utekáš smerom k malému rybníku. Odhadzuješ zo seba oblečenie a vrháš sa strmhlav do vody s bahnistým dnom. Nohy sa ti zabárajú, ale to ti nevadí. Okrem toho, že si skromný chlapec, ktorý si vie poradiť, vieš aj fasácky plávať. Tak ti to apoň hovorievali a v konečnom dôsledku to je pravda. Ak vieš aspoň niečo, tak je to plávanie. Pri tom ako vychádzaš z vody nahlas zakričíš. Videl si to vo filme, tak si si povedal, že to skúsiš, že skúsiš, či to naozaj pomáha. Nie si o tom presvedčený.
Berieš si svoje porozhadzované veci a približuješ sa k mini chajde, ktorá ti má poskytnúť tie vytúžene DVA dni absolútej slobody. Keď skončia, tak sa zase vrátiš na nepohodlnú stoličku umiestnenú pod neónkou a budeš "makať", tak sa tomu u vás hovorí. Nenávidiš to tam. Hej hej, stop it, mozog si predsa nechal doma! Existuje len prítomnosť. Smeješ sa, keď nahlas zakričíš "YOLO". Deň prvý už začal...
