streda 21. marca 2018

108. Diktát (variácia školského diktátu)

RADKA:


Ten jeho výraz sa mi vryl do pamäte. Vyzeral ako jednooký had, ktorý svojím mrštným chvostom zhodí všetko zo stola. Bála som sa ho a rovnako som sa bála aj toho, že zničí Alenkinu dózu, v ktorej ukrýva nasušené byliny z celého sveta. To by neprežila! Skočila by pod prvý vlak smerujúci do Mukačeva a naveky zmĺkla. Vydesene som ho sledovala, každý, čo i len malinký pohyb neunikol môjmu trénovanému oku pozorovateľa. Chvíľu sa mi zdalo, že začína vydávať zvuk podobný sykotu, ale to len unikal plyn. Trikrát som za zhlboka nadýchla, aby som mohla na neho zakričať: "Ty to nepočuješ? Uniká predsa plyn!" Tŕpla som hrôzou, že práve teraz niekto zazvoní a bude koniec.

TÁŇA:

Moja mama sedí stále doma. Je veľmi milá, no často bíva zarmútená. Je toho na ňu vela. Má rada medový čaj a strapatého kocúra Mura. Náž prýbitok je umití a čistý. Mydlo v bite nikdy nesmie chýbať! Podlaha je taká lesklá, že sa dá na nej dobre šm(í)ýkať. Mamine nohy slúžia ako priesmyk čiarka cez ktorí sa môžem prešmiknúť. Myšlienka na nejaký špinaví hmys nepricházda do úvahy.  Na myjave žmýka práčka každí deň. Mi zme tu doma a mi zme rodina. Mama, Muro oco a ja.

Michal, sto chíb

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára