Bilancia tohto obdobia z pohľadu dieťaťa.
TÁŇA:
Budem písať v odrážkach, pretože Slovensko sa mi tak vtedy javilo.
- Cestujem autobusom č. 5 zo školy v centre mesta. Na vysokom múre nápis "Slovák volí Mečiara!" a aj druhý "Mäso je vražda!".
- Robím z blata gule a hádžeme ich s kamošmi na bočnú stranu nášho paneláku (bielu), zanechali pekné stopy
- Bunker z diek pod schodiskom a v ňom skryté všetky poklady
- mame niekto ukradol peňaženku a prázdu, bez peňazí, hodil do kostola na dlážku, kde ju našiel farár a vrátil jej ju
- je zatmenie Slnka a ja idem zo zelovocu s desať kilovým vrecom zemiakov
- najviac mi chutí bazový sirup od starej mamy
- stredoškoláci sa mi v buse smejú, že som "dogabaná", jedna z partie ich však zahriakne slovami o tom, že som len dieťa
- stará mama ma učí piecť, robiť medovníky, šúlať šúlance (môžem jesť surové cesto)
- v TV po príchode zo školy pozerávam Alfa a Krok za krokom (cez víkend doobeda Zoro, Herkules a Xena)
- keď neviem dojesť obed, musím čítať vybrané pasáže z Biblie (lebo kým nedojem, neodídem od stola)
- hrám sa na lúke a v rieke pod panelákmi (chalani klamú, že tam bolo kedysi pohrebisko), robím si herbár a pozorujem raky
- nemám tablet, mobil, nemám usb, diskety, počítač, viem akurát o CD a kazetách s hudbou alebo rozprávkami, na ktoré som sa rada nahrávala a ničila tak najrôznejšie umelecké diela od Riša Mullera až po Popolvára
- sánkujem sa na sídlisku plnom snehu, oteplovačky, "kamaše", rukavice, jednoducho všetko je premočené
- som oprávnená ísť von sama, bez dozoru rodičov, bez toho, aby sa mi niečo stalo, niekto ma dal do dodávky alebo ponúkol "cukríkmi"
- milujem Family Frost
- rada skáčem gumu a hrám schovky
- milujem mandarinky
- zvedavo idem prvý krát do stánku so zmrzlinou, ktorý otvorili na boku nášho domu (citrónová + čokoládová)
- kupujem mlieko v sklenených fľašiach
- spomínam si na vraždu v autobuse, skíni dobodali "Cigána"
- spomínam si na veľa "náckov"
- každý týždeň musím umývať schody v bytovke, nenávidím to, vždy v sobotu a vždy mi to niekto došlape
- z lietadla padajú reklamné papieriky
- všade sú kolotoče a cirkusy plné ľudí
- každý ma zahriaka, že mám byť TICHO
- povinne chodím na omše sväté, neskôr aj "poza ne" a doma si vymýšlam kázne (moja odpoveď mala byť dôkazom toho, že som v kostole bola) / šťastie z obalamutenia
- čítam Bellu a Sebastiána
A tak.
Vedela som, že zomrela Lady Diana, že uniesli Michala Kováča ml. do cudziny, že existujú baskickí separatisti (a neskutočne sa mi toto slovné spojenie páčilo), že už čoskoro začne vysielať prvá súkromná televízia, že je dôležité mať na pamäti: "Zu Risiken und Nebenwirkungen lesen Sie die Packungsbeilage und fragen Sie Ihren Arzt oder Apotheker". Ešte, že vysielali Harvepína a ja som v nemčine nebola stratená. Väčší vplyv však mala zrejme reklama.
RADKA:
... a hojdajúc sa hádala s deckami zo sídliska, kde žili moji starí rodičia, že Mečiar je zlo. Cítila som, že spoločnosť sa delí (ak už dávno nebola) na dve. Jedna pre a druhá proti. Ja som bola proti. Prečo? Lebo sa to tak u nás doma hovorievalo. Nerozumela som tomu, ale som rada, že to bolo práve takto. Ktovie v akom názorovom spektre by som sa ocitala teraz. Uf. Určite by sa mi nepáčili farebné číra pankáčov z Nemecka, ktoré som zahliadla v telke. Páčili sa mi však aj všetky kreslenky, ktoré dávali, mala som kazetu Mišky Paštékovej a chodila som v nohavicom komplete s motýlikom amerického pôvodu.
Vtedy si niektorí ľudia mysleli, že som chlapec. Ostrihaná na hríbika opatovskou strihačkou oviec (dlho to bol ten najslušivejší účes, ktorý som, podľa názoru našej babiny, kedy mala) som medzi dlhovlasé princezny nezapadla. Nebola som jediná, to nie, veď vtedy to bolo moderné rovnako ako fialová farba, vypchávky na pleciach a sprej Impuls.
V jednu nedeľu na STV dávali dánsky film Drömprinsen - Filmen om Em, ktorý si veľmi jasne pamätám až doteraz. Hrávali sme sa na stavenisku nadjazdu v Opatovej a chodili sme do oboch kaštieľov hoci to bolo zakázané. Ráno, cestou do škôlky, som oblečaná v modrých šatoch s Mickey Mouesom, na chodbe prekračovala ďalšieho cudzieho uja, ktorého suseda odvedľa po divokej noci vykopla. Vždy mi ich bolo ľúto, ako tam spia na chladnej zemi.
Toľko málo dnes odo mňa, asi to ani nie je dobré, ale iná už nebudem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára