RADKA:
Beverly Rose
Ako dlho tu už trčíme? Cítim ako nám pomaly dochádza kyslík. Asi si musím sadnúť lebo omdliem. Hm, vždy som chcela použiť vo vete slovo "omdlieť". Ako tú vetu vyskladám? Ideálne tak, aby z nej bolo jasné, že mi naozaj zle, a že to v tejto skrinke už nevydržím. Práve toto slovo mi pomôže, aby som to ešte trošku zveličila, ale nesmiem to prehnať. Prečo sa ten chlap na mňa tak uprene pozerá. Ťažko sa mi uhýba pohľadom. Hľadí mi priamo do oči, ale nepovie ani slovo. Rozpačitý úsmev to nezachráni. Kurva! Kedy sa odtiaľto dostaneme? Umrieť v takto jasne ohraničenom priestore spolu s podivínom, ktorý má rozviazanú šnúrku na topánke? Najradšej by som nahlas vykríkla, ale šetrím si kyslík. Dýcham pomaly a trochu povrchne. Nesmiem sa sústrediť na ten dych, nesmiem sa sústrediť na to ako (či ako dlho) sa na mňa pozerá. Super, začína sa mi klepať noha. To je výborné! Úplne skvelé! Gratulujem k tejto luxusnej výhre.
Kamil
Furt na mňa čumí, ale nepríde so žiadnym riešním. Keby nebolo mňa, tak by iste nezavolala žiadnu pomoc. Chudák človek, ktorý by tu s ňou musel ostať. Asi sa poštím! Čo mám teraz robiť? Zaujímalo by ma ako dlho tu budeme ešte trčať. Neviem, či sa mám pozerať na čísla poschodí alebo do zeme alebo na ňu. Ako vlastne vyzerá? Celkom pekná, len ten čierny prefarbený ohon by si mohla odpustiť. Nie, ja jej to odpúšťam. Odpúšťam ti, moja! Počuješ? Pôsobí nervózne, asi sa bojí. Čo by som jej akože mal urobiť? Veď sa poštím! Keby aspoň nadviazala nejaký dialóg, ale ona len odovzdane mlčí. Lezú mi na nervy takého ženy, ktoré vyžadujú aktivitu od muža, ale samy nie sú schopné prísť s niečim originálnym alebo aspoň prinajmenšom zaujímavým. Čo jej mám začať hovoriť o tom, že niekoľko ľudí z podobnej situácie, v ktorej sme my dvaja, už nikdy nevyviazli živí alebo ich to zmenilo na nepoznanie alebo pohovorím o spirituálnom zážitku, ktorý takto môžeme dosiahnúť? Poštím sa!
TÁŇA:
1. Naposledy sa mi to stalo, keď som mala šesť. Bola som sama a v rukách som držala dózu s vanilkovou zmrzlinou. Zvonila som na žlté tlačítko "zvonček" dobrých dvadsať minút. Trvalo asi hodinu, kým si niekto všimol rozruch. Viem koľko to trvá. Nebude to krátka záležitosť ako si iste myslí tuto pani susedka. Nie, zlatá moja, nebude to dvadsať minút. Bude to hodina. Za hodinu sa stihne roztopiť celý pakel vanilkovej zmrzliny. Zahodinu stihneš kričať, kopať do kovových výťahových dverí, pošťať sa, zhodiť omylom kľúče do výťahovej šachty, nadávať na mamu, že čo asi robí, pomodliť sa "anjelíčku, môj strážničku", predstavovať si patkane pod tebou a podobne. Ho di na.
2. Kľud. Dvadsať minút a sme vonku. Moderný výťah. Zavolám na tiesňovú linku, príde pán, odblokuje výťah a sme vonku. Raz, dva, tri, štyri, tisícmiliónosem. Nechcem sa s ňou baviť. Nechcem viesť small talk. Nezaujíma ma, či sa jej to už stalo. Nikam sa neponáhľam, kľud. Raz, dva, tri, štyri. Zenový tréning. Utrpenie, zlý vzduch, ach, vôňa gumolitu zo schodiska. Neverím, že sme v celom dome len my dve a už dobrú polhoďku nikto neodomkol dvere. Všetci sú o takomto čase v práci. Že som ja sprostá, lenivá bzdocha nešla radšej po schodoch. To mám za to. Krava, debilka debilská. Nie, nepozeraj sa na mňa. Neotváraj ústa. Nepýtaj sa ma nič. Že sa ti to už stalo? No a čo? Čo mi asi tak pomôže tvoj empirický svet? Čo? Nič! Peťka + Jožko rovná sa VSL. Tagovať výťah. To je len vizitka. Isto je to tá Peťka z nápisu na stene. Jožko ju už dávno nechal. Ešte v puberte, keď uvidel prvé nechutné chlpy na tom jej malom ohambí. Okej. Kroť sa. Už zachádzaš príliš ďaleko. Bodaj by ste skapaliiiii, aaaaa!
TÁŇA:
1. Naposledy sa mi to stalo, keď som mala šesť. Bola som sama a v rukách som držala dózu s vanilkovou zmrzlinou. Zvonila som na žlté tlačítko "zvonček" dobrých dvadsať minút. Trvalo asi hodinu, kým si niekto všimol rozruch. Viem koľko to trvá. Nebude to krátka záležitosť ako si iste myslí tuto pani susedka. Nie, zlatá moja, nebude to dvadsať minút. Bude to hodina. Za hodinu sa stihne roztopiť celý pakel vanilkovej zmrzliny. Zahodinu stihneš kričať, kopať do kovových výťahových dverí, pošťať sa, zhodiť omylom kľúče do výťahovej šachty, nadávať na mamu, že čo asi robí, pomodliť sa "anjelíčku, môj strážničku", predstavovať si patkane pod tebou a podobne. Ho di na.
2. Kľud. Dvadsať minút a sme vonku. Moderný výťah. Zavolám na tiesňovú linku, príde pán, odblokuje výťah a sme vonku. Raz, dva, tri, štyri, tisícmiliónosem. Nechcem sa s ňou baviť. Nechcem viesť small talk. Nezaujíma ma, či sa jej to už stalo. Nikam sa neponáhľam, kľud. Raz, dva, tri, štyri. Zenový tréning. Utrpenie, zlý vzduch, ach, vôňa gumolitu zo schodiska. Neverím, že sme v celom dome len my dve a už dobrú polhoďku nikto neodomkol dvere. Všetci sú o takomto čase v práci. Že som ja sprostá, lenivá bzdocha nešla radšej po schodoch. To mám za to. Krava, debilka debilská. Nie, nepozeraj sa na mňa. Neotváraj ústa. Nepýtaj sa ma nič. Že sa ti to už stalo? No a čo? Čo mi asi tak pomôže tvoj empirický svet? Čo? Nič! Peťka + Jožko rovná sa VSL. Tagovať výťah. To je len vizitka. Isto je to tá Peťka z nápisu na stene. Jožko ju už dávno nechal. Ešte v puberte, keď uvidel prvé nechutné chlpy na tom jej malom ohambí. Okej. Kroť sa. Už zachádzaš príliš ďaleko. Bodaj by ste skapaliiiii, aaaaa!
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára