utorok 3. októbra 2017

96. Ona ráno, on večer

RADKA:

*

Spieva piesne svojich zabudnutých predkov. V bodkovanom župane. Melódie zajedá sardinkami nakladanými v oleji. K tomu biely rožok, odvčera. Zuby si už niekoľko dní neumýva. Experimentuje. Ostatne ako so všetkým. Každý deň vstáva v rovnakú hodinu, ba dokonca i minútu. Nemusí používať budík. Jej telo je budík, jej myseľ je časovaná bomba. Nikdy nevie, či ju v spánku premôže telo alebo myseľ. Je to hazard. Rub alebo líc. Raz sa už neprebudí v rovnakú hodinu a niekto ju bude musieť zoškrabať z čerstvej bielej omietky.

**

Nevie zaspať. Číta do noci. Pije bourbon do noci. Tancuje na terasách, tiež do noci. Nakupuje v non stop Tescu. Vtedy je tam najmenej ľudí, vtedy sa cíti byť slobodným konzumentom. Varí do noci a susedia sa sťažujú, že na chodbe zase smrdí bravčovina. Susedku oproti z nej napína. Povedala mu už viac krát, že zakaždým dávi. On však v noci varí bravčovinu. Do toho pije bourbon, do toho tancuje na terasách, do toho číta. Občas premiestni nábytok. Spálňu do kuchyne a obývačku do detskej izby, ktorá nikdy detskou izbou nebude. Ktoré dieťa by tak chcelo bývať v izbe, kde smrdí bravčovina? Sem tam si napustí vaňu a popri tom číta a fajčí a dojedá zvyšky. Často premýšľa, že si nájde opustenú mačku. Celkovo často premýšľa a potom zase varí bravčovinu. Keď mu niečo chýba vyjde z vane, oblečie sa do košele a nohavíc s pukmi a vyrazí do non stop Tesca, aby sa nechal pohltiť. Vráti sa a zase číta alebo pije bourbon alebo tancuje na terasách. Raz, keď nedostane bravčovinu, tak bude vedieť, že nastal koniec sveta.

TÁŇA: 

"Obaja hrdinovia, ohromení zistením, že majú rovnaké sny, sa ich postupne pokúšajú spoločne plniť. Ľahko excentrická, taktilná i odťažitá romanca s prvkami každodennej drámy a čiernej komédie sugestívne tematizuje dualitu bdelosti a snenia, beštiality a humanity, duše a tela. Film, ktorý nenásilne spája chladné pozorovanie a nezvyčajnú emocionalitu."  

Popis k filmu O tele a duši, Testről és lélekről, režisérky Ildikó Enyedi.

Rituál. Ona ráno. On večer. 

Ráno sa prejde lesom, uvedomí si, že je šťastná, nadýcha sa čerstvého vzduchu, prezrie kvapky vody na listoch a pripraví sa na každodennú trmu - vrmu. Najviac sa na konkrétne veci sústredí medzi 08.00 a 11.00. Vtedy má pocit, že funguje naplno. Neskôr prichádza obedná siesta a všetok ten každodenný balast. Jedine keď je sama, je schopná reflexie týkajúcej sa jej samej, výsostne jej. Postupne sa vynárajú abstraktné "veci" a myšlienky. Popretkávané povinnosťami, cestovaním, čítaním (ktoré to všetko len umocňuje), stretnutiami s priateľmi, prechádzkami, kinom, etc.

Večer sa venuje jej alebo hudbe. Alebo priateľom. Večer je jeho dobou. Nepotrebuje spánok, jeho imunita je neoslabená. Má iné zamestanie ako ona. Premýšla, oddychuje, tvorí. Nerád ju však necháva zaspávať samú. Rád by sa jej venoval najviac ako môže. Rád by sa venoval sebe najlepšie ako vie. Lode, ktoré sa stretávajú v spoločnom prístave. Niekedy s meškaním, no s tým sa pri cestovaní počíta. Vydrží dlho. Bez zbytočného klipkania očami. Bez rečí. Sám so sebou.  Precházdky tmou. Prechádzky sebou.

Loď odchádza. Ona čaká minimálne desať minút v predstihu. Obzerá sa, kríži nohy, sadá si na zem. On dobieha na poslednú chvíľu. Letmo sa pobozkajú a ladne spolu naskočia na palubu.

Vivat bilogický rytmus!


(Rekord v použití slovného druhu zámeno na príspevok!!!)


 

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára