RADKA:
1. GOLDEN DELICIOUS
Jasmína bývala blízko, v dome bez strechy. Vzdušnou čiarou to odhadovala na 93 metrov, ale napriek tomu jej cesta od zastávky domov trvala minimálne 10 minút. Jej krok bol pomalý, sem tam nemotorný a občas dokonca ťarbavý. Pri príchode pomyselne zažla (zvláštne to slovo, ale asi je to v poriadku) svetlo a sadla si do kresla obklopeného starými novinami z roku 1999. Nikdy neprekročila prah milénia, ani vlastného mentálneho priestoru.
2. HOSTILNÁ
* zastávka na znamenie *
Nikto však nevie, čo je to za znamenie.
Ani ryby, ani rak.
3. ALMA MARINA
Duševný prístav, kde kotvia všetky lode. Niektoré čakajú na obľúbené námorníčky (dobre, tak aj nármoníkov, ale len takých, ktorí nepijú hektolitre prešťaného rumu na počkanie a neobťažujú ženy - inak je smutné, že človeku - tomu človeku, ktorý vytvára tieto nezmyselné slovné spojenia a ktorý o sebe rád hovorí ako o človeku - tak, že tomuto človeku skôr napadne vidina námorníka a potom musí googliť námorníčky a smutne sa pozerať na Top 10 female sailors in history - to je ich fakt tak málo? - odbočka tzv. nikam), niektoré strážia poklady sveta, niektoré len bez prestávky kontemplujú na vlnách. V Duševnom prístave je pokoj a okrem lodí tam stojí aj električka čislo 29. Raz ťa tam vezmem, sľubujem!
4. OMNIPOTĒNS
Julien sa len málokedy vedel rozhodnúť, ktorým smerom sa vydať z domu. Doprava a do kopca alebo doľava a rovno. Cesta doprava a do kopca je neznesiteľná, ale každý malý úlomok z nej sa človeku navždy vytesá do pamäte, každý jeden sa zabodne priamo do srdca. Cesta doľava a rovno je pohodlná, ale nudná. Nič si z nej prechádzajúci článok potravinového reťazca neodnesie. Maximálne tak pocit, že nič nedáva zmysel. Napriek tomu, že Julien vedel viac, než ktokoľvek iný, čo sa ukrýva na oboch cestách, tak určiť smer svojim nohám dokázal len výnimočne.
5. BALOO
Každý, kto sedí a smeruje na konečnú (napriek tomu, že netuší, kde končí bezpečný asfalt - materiál, s ktorým sa maznáš denne odkedy si sa naučil*a chodiť) sa nevie dočkať chvíle, keď vstane, tzv. vystúpi (tzn., že presunie svoju telesnú schránku z uzavretého prostredia A do otvoreného priestoru B) a tanečným krokom dľa ľubovôle (fantázii sa medze nekladú - vzácne momenty premýšľania bez obmedzení) sa odoberie do džungle s tou najlepšou náladičkou (objímajúcou jeho zápästia, tak pevne, že neexistuje šanca jej uniknúť), akú si len dokáže vo svojej hlave vyfabulovať. Nikomu nevadí, že cesta sem je extrémne dlhá a náročná, nikto sa nebojí šelmy so šiestimi hlavami, ktorá sa skrýva niekde v polotieni... Odraz neexistuje, pohľad na seba sa nenosí, si tu predsa pre iných, kámo.
TÁŇA:
Pernerova
Šedivý muž. Rozprával by o tom ako v lete pozoroval ríbezľový krík a ako cez plody ríbezlí prenikalo svetlo. Každoročné plody leta. Rád servíruje nápoje a využíva mhd, skôr vlaky a električky, metro menej.
A: "Predstava, že si takto sadne vedľa teba a donesie ti drink, nedbám veru."
B: "A začne ti rozprávať tým hlasom. Čokoľvek by povedal..."
A: "Ako šúpal zemiaky, kľudne."
B: "Alebo ako pozoroval ríbezľový krík v lete."
A: "A usrkával by z toho drinku."
B: "A vyzliekol sveter. Pokračuj."
A: "A naklonil sa aby ti mohol niečo pošepkať."
B: "A rukou by sa ťa dotkol nohy pod stolom ale pritom stále hľadel do očí a rozprával. Potom ťa chytil za dlaň a v priblížení ti povedal, že si všimol, že ti došiel drink a opýtal by sa ťa aký by si si dala. Či trpký ako tvoj život. Tudududuuu"
A: "A potom by začal hovoriť o Wislawe Szymborskej."
Kopanice-Podchody
Smrekovce opadavé. Zastávka sa volá Kopanice-Podchody. Zastávka Kopanice-Podchody neexistuje. Kedysi tam boli nezmyselné komunistické zašťaté podchody, ktoré nezmyselne viedli popod klasickú hlavnú cestu. Okachličkované. Teraz je tam priechod pre chodcov a podchody sú zrovnané so zemou. Zastávka síce neexistuje, no stále sa volá Kopanice-Podchody. Smrekovce tam stále stoja a stále opadávajú. Neónové digitálky ukazujú čas a vonkajšiu teplotu. Osvetľujú smrekovce červenou farbou. Najnižsia nameraná teplota, mojimi očami, bola v neskorú noc/ skoro ráno okolo 04.30 -28stC.
Spaľovňa
Zaprášenou cestou lemovanou zaprášenými rastlinami a trávami si partička mladých ľudí vykračuje k jazeru, pravdepodobne znečistenému, ležiacemu neďaleko Slovnaftu. Tešia sa na moment, kedy svoje spotené telá ponoria pod hladinu vody. Je leto, psie dni, kanikuly. Všetci sa vyzlečú a rýchlo naskáču do jazera, v ktorom sa na povrchu plaví kmeň stromu. Ako medvede v ZOO naň jeden po druhom vylezú (je klzký), muži "pádlujú", ženy sa opaľujú. Skáču z neho, plavia sa, rukami čeria vodnú hladinu, potápajú sa. Neskôr sedia na brehu, fajčia ubalené cigy a rozprávajú sa pri západe slnka, spievajú si. Je tlaková výš.
Chatam Sofer
Čakala ho pred cintorínom, taká bola dohoda. To, že vlastne čakala na úplne inom mieste, vôbec nevadilo. Vonku bol sneh a mrzlo. Mikulášsky cintorín je krásny vždy. Šmýkalo sa. Kým čakala, prešla sa ním, brána bola odomknutá. Jej stopy boli jediné. V zime cítiť málo vôní. O to viac sú tie prítomné prenikavejšie, svetlo medzi snehom silnejšie, kroky opatrnejšie. Myšlienkami sa preniesla na letnú Strmú cestu ( physalis v ruke), myšlienkami sa preniesla na zimnú prechádzku Strmou cestou s rozpravami o Dušanovi Jurkovičovi (Bronzová plastika od Snopeka neďaleko Strmej cesty). Zastalo pri nej auto. Nastúpila.
Autobusová stanica
Táckareň, bufet, jedáleň, fast food, stoják. Plastové tácky, smrad, žltá malinovka, kofola, slamky, trojobal, hliníkový príbor, plastové košíky na pečivo, zemiakový šalát, držková, krajce chleba, výpečky, teplé jedlá, treska v majonéze, knedle, plnená paprika, plastové obrusy, žuvačky pod stolom, tašky pod stolom, mince na zemi, rohlíky, zástery, fúzy, trvalé, rádio, tenké servítky, hajzel baba, reťaze na nástupišti, topoľ, betón, schody, sklo, krčma, obrazy. Jahodový koktejl Bratislavy. "Miesto na odkladanie špinavého riadu."
