streda 31. mája 2017

89. Zabijem ťa tĺčikom na mäso. Rozprávanie

TÁŇA:


Kuchyňa je útočiskom najrôznejších predmetov. Od mŕtvych múch, mastných fľakov od plynu na skrinkách cez tupé nože, obhorené chňapky, sieťku na okne proti hmyzu až po pretláčatko na cesnak, zrazené mlieko v šalátovej polievke, a samozrejme tĺčik na mäso - ústrednú rekvizitu dnešného rozprávania. 

Ivan dlho zvažoval, čo si vyberie. Čo za náradie na svoj plán použije. Ten komár mu vycical už všetku krv. Päť ročné dieťa jej nemá veľa - to všetci dobre vieme! Použije nôž? To asi nie. Skôr by zabil seba ako tento malý kus hmyzu. Nervy mal na krajíčku. Komára chytil, bol zavretý v zaváraninovom pohári a čakal na svoju popravu. Napitý Ivanovej krvi. Do prasknutia. Pretlačiť ho ako cesnak sa Ivanovi nepodarilo. Nachvíľku komára dokonca zavrel do chladničky, v domnení, že zamrzne. Ani to mu nevyšlo. Utopiť sa mu ho tiež nepodarilo. Komár bol akýsi vzdorovitý. Ibaže Ivan sa rozhodol, že ho ZABIJE. Zmocňovala sa ho túžba detskej moci. Bol v presile. Komára chytal celé dva dni. Teraz mu už nedovolí uletieť. 

Spomenul si na vynikajúcu zbraň! Mama ňou tiež bije mäso na drevenej doštičke. Tĺčik. Chvíľku sa prehraboval medzi rôznymi formami na pečenie, umelohmotnými miskami, horami dóz a mixérov až uvidel ako sa bliští plôška tejto ideálnej zbrane.

Konal rýchlo. Otrhol kúsok lepiacej pásky, komára ňou prilepil na konferenčný stolík - tak, aby ho dobre videl. Napriahol sa a z celej sily tresol po komárovi. Ibaže. Stalo sa čo ani čert nechcel. Malý Ivan si neuvedomil, že konferenčný stolík je zo skla. Rozbil sa na miliardu kúskov. Toto sa mu asi nepodarí zalepiť. Čaká ho veľký výprask.

O 5 hodín neskôr.

Ivan spokojne spí v posteli, odkopaný tak ako vždy cez leto. Nad jeho hlavou sa ozve jemné a tiché bzzzz. Podarilo sa mu prežiť! A teraz mu z pomsty vycicia všetku krv! Nech to decko skape!

RADKA:

"Jednoducho by som ho vzala do ľavej ruky, vieš lebo teraz používam častejšie ľavačku, než pravačku, vraj to pomáha mysleniu, ale ešte nemám žiadne výsledky, takže to nedokážem ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Jaj, ale o inom som chcela, sorry. Takže by som ho vzala do ľavej ruky a celou silou sa zahnala a ovalila ťa po hlave ako v Tom & Jerry, trebárs. Ostal by ti na hlave krvavý vzor, to by bolo krásne! Možno by som ta ním aj trochu pribila do zeme, akože pokojne by sa mohol v takejto situácii spraváť, tak trochu ako kladivo, ale vieš čo, len tak trochu. Keby som chcela kladivo, tak by som si vybrala kladivo, ale to som si nevybrala, takže nemôžem chcieť, aby sa tváril ako kladivo, keď ním nie je, ale tak má podobný tvar... Hm, nejako som sa do toho zamotala," vyhŕkla zo seba Zoja v priebehu maximálne 10 sekúnd. Norberta na ňu zdesene hľadela, ale Roman si z toho nerobil nič. Je zvyknutý na splav rovnako aj na fakt, že Zoja je detailistka, a že sa rada zamotáva do vlastných sietí. 

Plán bol však nastolený už dávno, počas jedného letného večera, ktorým sa prehnala najkrajšia búrka sveta. Roman utrúsil nevhodnú poznámku a Zoja neváhala a zosnovala plán vraždy. "Kvôli jednej nevhodnej poznámke?" mohol by sa opýtať bystrý čitateľ alebo pokojne aj ten druhý, menej bystrý. Nuž, ale Zoja bola už raz taká. Bolo jej úplne ukradnuté, že vlastne o nič nejde. Milovala drámu za každých okolnosti a potajomky sa ju snažila prepašovať do svojej každodennosti. Predstava, že sa zaženie po Romanovi tĺčikom na mäso a zanechá mu tam odtlačok ju fascinovala a desila zároveň.

Roman ju mal rád takto šialenú. Vzrušovala ho predstava Zojinho hnevu voči jeho osobe. Stávalo sa totiž zriedka, bola to vzácnosť! Roman však netušil, že tentokrát prejde Zoja veľmi hladko a elegantne od slov k činu a v momente, keď to očakával najmenej sa na neho bez slova zahľadela a postupne, plíživým krokom s pohľadom upreným do jeho očí, sa približovala. Roman si myslel, že mu chce dať pusu alebo že z toho bude nebodaj niečo viac. Naletel! Hlupák, nechal sa zhypnotizovať. 

Zoja bola hadom. Kundalini. 

V momente, keď bola už naozaj na dosah a Roman špúlil jeho drobné pery, sa zahnala ľavou rukou a klepla ho ako rezeň v nedeľu. Roman pokľakol, krv tiekla. Splnila si predstavu a mohla pokojne zaspať. 

streda 24. mája 2017

88. Okres Poltár

TÁŇA:

Mozaika okresu Poltár.

V Brezničke začína rozvoniavať pečené kura, ktoré pani Gitka občas vytiahne z rúry a polieva ho výpekom.

V Slanej Lehote zase počuť kosačku a skoro aj kvapky potu, ktoré Karolovi stekajú po hrudi v mikropotôčikoch.

Na Lacovej samote učí stará mama Berta vnučku ako čistiť a správne zavárať uhorky.

Chlapci na Tureckom moste v Zelenom pľujú do Uhorského potoka sliny a sledujú peň, ktorý sa plaví po prúde rieky.

V Rovnianskej gaštanici sa ani lístok na strome nepohne. Je teplo a sparno. Leto v plnom prúde.

Skupina turistov práve vystúpila na Kozí vrch (429), otvára pálenku a rožky s paštétou. Majú tam v pláne prespať pod holým nebom.

V hrnčiarskych Zalužanoch pán Michal sedí vo vlastnej záhrade, pije vlastnú rannú kávu a číta noviny. Tráva mu šteklí prsty. Pod korunou jablone, v chládku.(ideál ideálov)

V Ďubákove zase suseda bohuje do muža pracujúceho na cirkulárke, tak ako každú sobotu.

Cez Farskú lúku prechádza pár cyklistov v slnečných okuliaroch a so šatkou na hlave. V malom ruksačiku majú iontový nápoj a fit tyčinku.

Od vodnej hladiny vodnej nádrže Veľké Dravce sa odráža slnko a v diaľke svieti pár kriklavých uterákov.

Na Holubíne si ako v holubníku rozkladá Tatiana hojdaciu sieť a počúva divoké vtáctvo, ako aj bozky svojho milého.

Po Zlatne sa prechádza páv, občas rozprestrie svoje perie a zapózuje nikomu. Nikto sa totiž nepozerá.

V Kalinove sa pečie bezlepkový chlieb, kokosový koláč a v televízii počuť "Formulu".

Pod Čiernou horou v záhradkarskej osade sa polieva dažďovou vodou z batára, odháňajú sa osy, strihá sa hrozno a jemne sa pospevuje.

V Masnáčke sa pod páperovou perinou starej matere milujú Peter a Lucia a nepadá na nich nič len veľké šťastie a láska. Vonia to tam po zelených jablkách.


RADKA:

Končí tam, kde začína. 

Nejedna srnka sa nechá zlákať volaním Sirén a počas behu medzi stromami a autami a stromami a autami, preskočí hranicu. Vždy sa však vráti do domoviny.

Neradno sa však stratiť v Málinci alebo Ozdíne na aute s ŠPZ PT. Človek je potom za blbca, a to on predsa nechce. Avšak stať sa to môže a človek s ŠPZ PT ľahko odbočí inam, než by mal. A to aj v takej Kokave nad Rimavicou. Nie je na tom nič nezvyčajné, či nebodaj počudovaniahodné a v porovnaní s tým všetkým, čo sa tu dá žažiť, je to len kvapka v mori, či na Uhorskom.

V dávnej, bájnej minulosti som si myslela, že okres je veľký kus. Po zmenách v členení rodnej zeme nastala situácia, že sa PT, ako aj BY stali tiež týmito veľkými kusmi. Ja som len neveriacky krútila hlavou (detskou, prirodzene) a nerozumela tomu ako sa môže z niečoho malého, stať veľký kus.

Nesúrodé myšlienkové toky slúžia ako piliere pre písanie tohto textu. Je toho veľa, čo by stálo za to vypovedať, ale je pomerne náročné to spojiť v časovej tiesni, za ktorú si však môže človek sám. Ak by to všetko predsa len niekoho zaujímalo, tak mu to osobne rozpoviem.

utorok 16. mája 2017

87. "Peklo sú tí druhí." Poviedka

RADKA:

Milena sa každé ráno budí s obrovskou bolesťou na hrudníku. Tlačí ju sila, ktorú nedokáže pomenovať. Nedovolí jej vstať. Milena sa každé ráno budí o 5 minút skôr, ako by chcela, aby 5 minút svojho života predýchala a následne mohla vstať v čase, ktorý si sama stanovila. Milena okrem tejto zvláštnosti po večeroch tvrdí, že ju prekliala Jolana. Kedysi boli kamarátkami. Trávili každú chvíľu v Heimdale a hrali gulečník (lebo im to šlo lepšie do úst). Niečo sa medzi nimi stalo (povráva sa, že sa pohádali buď kvôli Jolaninmu synovi, ktorý s ňou stále žije v jednej domácnosti alebo kvôli chlapovi, no a iné možnosti vraj nie sú) a od určitého času sa spolu vôbec nebavia. Do Heimdalu však chodia obe ďalej v pravidelných intervaloch, ale gulečník už nehrajú. Milena by tou čiernou guľou aj tak naradšej chcela trafiť Jolaninu hlavu a keďže to vie, tejto hre sa radšej vyhýba. 

Milena nevie, čo prežíva Jolana, keď sa ráno zobudí a či musí tiež vstávať päť minút pred tým, než reálne chce. Nikdy sa to nedozvie lebo s Jolanou už nikdy neprehovorí. Stále však bude presvedčená, že ju Jolana pobosorovala. Okrem toho, že trpí rannou bolesťou, trpí aj samotou. Vyliečiť sa z nej by znamenalo večer zaspať pri bytosti ľudského charakteru a to Milena vehementne odmieta. Nenávidí, keď sa niekto rozťahuje v jej posteli a ona sa musí prispôsobiť a stiahnúť na kraj. "Žiadne také," myslí si po večeroch a potom trpí rannou samotou a obrovskou bolesťou na hrudníku. Keď prejde povestnýcg päť minút, obe bolesti ustanú. Milena vtedy vloži nohy do huňatých papučiek, ktoré ma položené vedľa postele a zaleje si čierny čaj, ktorý ani po pol hodine lúhovania nevyzerá inak, ako kalná voda z potoka.

To, čo robí potom nebudem rozpisovať, nejde o nič zaujímavé. Jej život sa skladá z malých fragmentov radosti, ktoré sa vďaka svetlu približujú a spájajú do kaleidoskopických obrazcov. To sa deje vtedy, keď ju nevytočí predavačka v samoobsluhe, keď jej ukecaná sesternica Elena neminie svojim repetitívnym žvatlaním kredit, keď sa jej doma neminú zásoby ríbezľového lekváru, keď nemá defekt na bicykli, keď sused nevozi mokrého psa vo výťahu, keď zavolá bratranca Miňa na koláč do cukrárne, keď si predstavi ako hrá gulečník bez postranných nápadov a tak ďalej. Takže sa to často nedeje a pritom by mohlo, ale to by jej Kamila odnaproti musela prestať v noci svietiť do izby.

TÁŇA:

Petra míňa kvantum áut, električiek a trolejbusov. V meste, v ktorom sa rozhodol žiť. Nateraz. Otáča šilt čiapky smerom ku krku, vlasy prstami začesáva za uši a svojimi modrými očami hľadí priamo pred seba. Cez plot nazerá do nefunkčnej záhrady na Račku, ktorá ho nechcene prenesie k téme záhrady božskej, ako aj pekla. Peter má rád asociácie a rád ich necháva plynúť niekde nad svojou hlavou, prijíma ich jednu po druhej a variuje. Častokrát sa pristihne pritom, že k rozhlasu mal odbočiť už pred dvoma ulicami.

Peter sa s myšlienkou toho, že peklo sú tí druhí nikdy nestotožňoval a chyby hľadal vždy najskôr v sebe. Pokiaľ mu na druhom človeku niečo vadilo, snažil sa to rozanalyzovať v sebe. Prečo mi vadí práve táto jeho vlastnosť? Prečo som na ňu citlivý? Prečo ma dokáže tak rozhodiť? Občas sa ho pár ľudí snažilo presvedčiť, že mu tieto veci/črty vadia práve preto, lebo on je taký istý. Nie je tomu však presne takto. Vadilo mu mľaskanie, pritom sám nikdy nemľaskal. Vadili mu hlúpi ľudia, pritom sám hlúpy nebol. Vadili mu zápchy, auto však nikdy nemal. Vadilo mu klamstvo, no on neklamal nikdy. Vadili mu zablokovaní ľudia, pričom on sám bol veľmi otvorený a spontánny.

Samozrejme, pár krát sa prichytil pri tom ako sa zamýšľa nad pojmom "onen svet" a ako si predstavoval všetko to, čo na ľuďoch nenávidel. V kocke.  S takýmto mentálnym polotovarom by nevládal vydržať deň. Ani hodinu. Niekedy si dokonca predstavoval, že svet je zložený len z takéhoto panoptika. Myšlienky tohoto typu v ňom vyvolávali úzkosť. Všetci idioti v jednom dlhom loope. Večné muky, zloba, utrpenie, bolesť. Ľudská komédia exclusiv. Po takýto zážitok už však Peter nemusí ísť ani na onen svet. Ani čakať na reinkarnáciu. Stačí, keď sa niekedy ráno prevezie Šancovou ulicou a preskúma každý jeden detail, ktorý ho po ceste postretne. Akurát démoni a duše mŕtvych sa ešte netransformovali do svojej podoby - no skoro. Úspešne na tom pracujú. No a tomuto venuje Peter svoj mentálny čas. Minúty, ktoré by mohol radšej stráviť kľudne, meditáciou, pozorovaním korzujúcich sa žien a podobne.

Peter sa nachádza v štádiu, kedy je zamilovaný najviac vo svojom živote. Pamätá si však, že jedna z definícií pekla je aj obrovská túžba po láske, ktorá už nemôže byť nikdy naplnená. Toto je momentálne jeho esenciou inferna. V Bajkale na Račku. Nad pizza štanglami a pod pomaly ale isto rozkvitajúcim bazovým kríkom rozjíma nad pekelnou tematikou. A to ani nie sú csípos. Nemá vo zvyku premýšľať nad takýmito témami v čase ABSOLÚTNEHO ŠŤASTIA. Jeho najväčšou radosťou je momentálne naplnená láska, rozkvitajúca ako sladké kvety bazy nad jeho hlavou plnou asociácií. Nešťastí môže byť mnoho, no nevie si predstaviť, že to, čo ho práve tak napĺňa a teší by nikdy nezažil. Odpíja z piva a dúfa, že takéto peklo ho nikdy nepostretne. 

Psíčkari aj naďalej venčia yorkshirov, deti sa hrajú okolo podgurážených rodičov, Peter si púšťa hudbu, ktorá mu pripomína Peru a vydáva sa za tou svojou. Takýto masochizmus si už nedovolí. Cigareta dodymila. Peklo zhaslo.


utorok 9. mája 2017

86. Dokonči príbežťok...

"Bol raz jeden kráľ a ten vykrmoval v pohári voš. Voš hrozne stučnela. Kráľ ju zabil a jej kožu zavesil na stenu svojho domu."

TÁŇA:

Tento kráľ mal kadejaké pohnútky (rád olizoval slúžkam palce na nohách, po schodoch vždy chodil chrbtom dolu a občas z kuchyne tajne kradol jaternice a kŕmil nimi labute). Čiže sa tejto malilinkej voške na stene v ráme nikto nečudoval. Všetci sa správali tak, akoby tam ani nebola. Ibaže! Nebola to voš hocijaká.  Kráľ ju podcenil - tak ako takmer všetko vo svojom živote. Bola to voš kúzelná - PEDICULUS ARCANUS. Ona chcela, aby ju zabil a vystavil na stenu. Inak by praskla a nič by z nej nebolo. Ona sa na to chcela dívať. Byť v ráme a byť v obraze. V centre diania. Oči už síce nemala, no dokázala hľadieť cez kožu a cez sklenenú bariéru rámu nasávať aj zvlhčený vzduch po hrátkach kadejakého druhu. Nedivila sa ničomu, keďže kráľa veľmi dobre poznala. Hnusil sa jej. To ako sa prezentoval pred ostatnými ju privádzalo do vošieho bláznovstva - len už nevedela vyskočiť z kože. Ako sa nosil, ako sa obliekal, ako krochkal pri jedle... Po príchode hostí sa však z neho stával nový človek. Upravený, decentný, jemný, dokonca so spôsobmi. Rozhodla sa, že sa mu za jeho roztopašné správanie pomstí. Nahuckala ginkový list z rámu odvedľa aby nahuckalo Mlynárika žeruchového odvedľa aby nahuckal vypchatú prepelicu odvedľa. Prepelica si zase mala podmaniť kráľovskú kuchárku, ktorá by kráľovi nosila tie najmastnejšie jedlá. Voš si takýmto lišiackym spôsobom vykrmovala kráľa presne tak, ako predtým on ju. Jedno slnečné popoludnie počas siesty sa z vopred zohnanou ihlou vybrala k lôžku výsosti a pichla ho do brucha. Kráľ praskol a fučaaal a krochkaaal. Ale už naposledy. Vošia koža rýchlo vzala rám, vopchala tam kožu kráľovskú a s pomocou všetkých relikviíí na stene ho zavesila do samého stredu izby, presne nad truhlicu plnú prapodivných vecí. Statočná voš sa vyslobodila a premenila späť na kráľovnú, bývalú ženu nášho odporného kráľa. Ten sa jej takýmto nechutným spôsobom chcel totiž zbaviť. Keď si ju bral, nevedel však, že jeho žena má čarodejné korene.

Ponaučenie: Milé deti. Dobre si pred sobášom preštudujte rodostrom vášho vyvoleného.

RADKA:


Kráľ si myslel, že zabije dve muchy jednou ranou resp., jednu voš dvomi ranami, a že mu bude koža tepelne izolovať stenu a zároveň ju aj skrášľovať. Nevyšlo mu ani jedno, ani druhé. Hostia, ktorých si pozýval do svojho (ne)skromného príbytku, mu ju vychvaľovali až do nebies (a možno ešte ďalej). Nikto sa nedovážil povedať, že je hnusná a ešte k tomu aj smrdí! Kráľovi sa to po čase prestalo pozdávať, a to najmä potom, ako dočítal rozprávku Cisárove nové šaty. 

Rozzúril sa, kožu stiahol zo steny a spálil ju pred chyžou na popol. Tento popol odovzdal svojej žene, nech si ním počas bezmesačnej noci umyje vlasy. Kráľovná vykonala, čo manžel chcel, a tak, s vlasmi mokrými od popola, uľahla vedľa spiaceho kráľa počas bezmesačnej noci. Keď sa kráľ ráno zobudil, tak namiesto jeho krásnej ženy, vedľa neho ležala spiaca moľa. Plný zlosti ju zavrel do pohára a začal vykrmovať...

streda 3. mája 2017

85. Vitalizmus. Zmes slov

Vitalistickí básnici podávajú slnečné, harmonické stránky života, tešia sa z jednoduchých vecí, tešia sa najmä zo všetkého, o čo ľudí okradla (prvá svetová) vojna. Vyznačujú sa senzualizmom, zmyslovým materializmom a epikureizmom. Často obchádzajú akékoľvek problémy.

TÁŇA:

- tvar lipového listu
- okruhliaky na hladine jazera
- vôňa rozkvitnutého orgovánu
- svrbenie pokožky po vybratí kliešťa
- nádych, výdych
- plnosť pier
- chvíla, ktorá stojí
- čerstvo vypraté prádlo
- mäkkosť perín
- poznanie
- neskoré večere vo dvojici
- dym z cigarety uprostred nákupného centra
- víno
- opojné pocity
- šťastie
- zlaté mušky nad mojou hlavou
- myšlienky zapletené ako vistéria
- náhody, ktoré niečo znamenajú
- dlhý vrkoč
- vrúcne objatia
- plány
- hudba
- harmónia
- pochopenia
- mydlové bubliny plné smiechu
- mäkké svetlo - Palisády
- fasády starých budov
- možnosť zdieľania sa
- láska

RADKA:

podvečerné slnko / ním zaliata krajina (od Haliera napravo - od Brezničky naľavo - niekde za Brnom) / v živici (pryskiřici) zaliata hmla / roztrúsená farebnosť / dlhé pohľady / rozkvitnutý gaštan / prechádzky / dedinské pohostinstvá / skoky do hĺbky / vrchol entuziazmu / vône ako časostroj / kompánia v posteli / oheň vo voľnom priestranstve / veselé psíky / návštevy / vzduchom nasiaknuté periny / zvuky z vnútrobloku / prežívanie príbehov iných / lejak / radosti / p.s. pusu