"Bol raz jeden kráľ a ten vykrmoval v pohári voš. Voš hrozne stučnela. Kráľ ju zabil a jej kožu zavesil na stenu svojho domu."
TÁŇA:
Tento kráľ mal kadejaké pohnútky (rád olizoval slúžkam palce na nohách, po schodoch vždy chodil chrbtom dolu a občas z kuchyne tajne kradol jaternice a kŕmil nimi labute). Čiže sa tejto malilinkej voške na stene v ráme nikto nečudoval. Všetci sa správali tak, akoby tam ani nebola. Ibaže! Nebola to voš hocijaká. Kráľ ju podcenil - tak ako takmer všetko vo svojom živote. Bola to voš kúzelná - PEDICULUS ARCANUS. Ona chcela, aby ju zabil a vystavil na stenu. Inak by praskla a nič by z nej nebolo. Ona sa na to chcela dívať. Byť v ráme a byť v obraze. V centre diania. Oči už síce nemala, no dokázala hľadieť cez kožu a cez sklenenú bariéru rámu nasávať aj zvlhčený vzduch po hrátkach kadejakého druhu. Nedivila sa ničomu, keďže kráľa veľmi dobre poznala. Hnusil sa jej. To ako sa prezentoval pred ostatnými ju privádzalo do vošieho bláznovstva - len už nevedela vyskočiť z kože. Ako sa nosil, ako sa obliekal, ako krochkal pri jedle... Po príchode hostí sa však z neho stával nový človek. Upravený, decentný, jemný, dokonca so spôsobmi. Rozhodla sa, že sa mu za jeho roztopašné správanie pomstí. Nahuckala ginkový list z rámu odvedľa aby nahuckalo Mlynárika žeruchového odvedľa aby nahuckal vypchatú prepelicu odvedľa. Prepelica si zase mala podmaniť kráľovskú kuchárku, ktorá by kráľovi nosila tie najmastnejšie jedlá. Voš si takýmto lišiackym spôsobom vykrmovala kráľa presne tak, ako predtým on ju. Jedno slnečné popoludnie počas siesty sa z vopred zohnanou ihlou vybrala k lôžku výsosti a pichla ho do brucha. Kráľ praskol a fučaaal a krochkaaal. Ale už naposledy. Vošia koža rýchlo vzala rám, vopchala tam kožu kráľovskú a s pomocou všetkých relikviíí na stene ho zavesila do samého stredu izby, presne nad truhlicu plnú prapodivných vecí. Statočná voš sa vyslobodila a premenila späť na kráľovnú, bývalú ženu nášho odporného kráľa. Ten sa jej takýmto nechutným spôsobom chcel totiž zbaviť. Keď si ju bral, nevedel však, že jeho žena má čarodejné korene.
Ponaučenie: Milé deti. Dobre si pred sobášom preštudujte rodostrom vášho vyvoleného.
RADKA:
Kráľ si myslel, že zabije dve muchy jednou ranou resp., jednu voš dvomi ranami, a že mu bude koža tepelne izolovať stenu a zároveň ju aj skrášľovať. Nevyšlo mu ani jedno, ani druhé. Hostia, ktorých si pozýval do svojho (ne)skromného príbytku, mu ju vychvaľovali až do nebies (a možno ešte ďalej). Nikto sa nedovážil povedať, že je hnusná a ešte k tomu aj smrdí! Kráľovi sa to po čase prestalo pozdávať, a to najmä potom, ako dočítal rozprávku Cisárove nové šaty.
Rozzúril sa, kožu stiahol zo steny a spálil ju pred chyžou na popol. Tento popol odovzdal svojej žene, nech si ním počas bezmesačnej noci umyje vlasy. Kráľovná vykonala, čo manžel chcel, a tak, s vlasmi mokrými od popola, uľahla vedľa spiaceho kráľa počas bezmesačnej noci. Keď sa kráľ ráno zobudil, tak namiesto jeho krásnej ženy, vedľa neho ležala spiaca moľa. Plný zlosti ju zavrel do pohára a začal vykrmovať...
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára