streda 24. mája 2017

88. Okres Poltár

TÁŇA:

Mozaika okresu Poltár.

V Brezničke začína rozvoniavať pečené kura, ktoré pani Gitka občas vytiahne z rúry a polieva ho výpekom.

V Slanej Lehote zase počuť kosačku a skoro aj kvapky potu, ktoré Karolovi stekajú po hrudi v mikropotôčikoch.

Na Lacovej samote učí stará mama Berta vnučku ako čistiť a správne zavárať uhorky.

Chlapci na Tureckom moste v Zelenom pľujú do Uhorského potoka sliny a sledujú peň, ktorý sa plaví po prúde rieky.

V Rovnianskej gaštanici sa ani lístok na strome nepohne. Je teplo a sparno. Leto v plnom prúde.

Skupina turistov práve vystúpila na Kozí vrch (429), otvára pálenku a rožky s paštétou. Majú tam v pláne prespať pod holým nebom.

V hrnčiarskych Zalužanoch pán Michal sedí vo vlastnej záhrade, pije vlastnú rannú kávu a číta noviny. Tráva mu šteklí prsty. Pod korunou jablone, v chládku.(ideál ideálov)

V Ďubákove zase suseda bohuje do muža pracujúceho na cirkulárke, tak ako každú sobotu.

Cez Farskú lúku prechádza pár cyklistov v slnečných okuliaroch a so šatkou na hlave. V malom ruksačiku majú iontový nápoj a fit tyčinku.

Od vodnej hladiny vodnej nádrže Veľké Dravce sa odráža slnko a v diaľke svieti pár kriklavých uterákov.

Na Holubíne si ako v holubníku rozkladá Tatiana hojdaciu sieť a počúva divoké vtáctvo, ako aj bozky svojho milého.

Po Zlatne sa prechádza páv, občas rozprestrie svoje perie a zapózuje nikomu. Nikto sa totiž nepozerá.

V Kalinove sa pečie bezlepkový chlieb, kokosový koláč a v televízii počuť "Formulu".

Pod Čiernou horou v záhradkarskej osade sa polieva dažďovou vodou z batára, odháňajú sa osy, strihá sa hrozno a jemne sa pospevuje.

V Masnáčke sa pod páperovou perinou starej matere milujú Peter a Lucia a nepadá na nich nič len veľké šťastie a láska. Vonia to tam po zelených jablkách.


RADKA:

Končí tam, kde začína. 

Nejedna srnka sa nechá zlákať volaním Sirén a počas behu medzi stromami a autami a stromami a autami, preskočí hranicu. Vždy sa však vráti do domoviny.

Neradno sa však stratiť v Málinci alebo Ozdíne na aute s ŠPZ PT. Človek je potom za blbca, a to on predsa nechce. Avšak stať sa to môže a človek s ŠPZ PT ľahko odbočí inam, než by mal. A to aj v takej Kokave nad Rimavicou. Nie je na tom nič nezvyčajné, či nebodaj počudovaniahodné a v porovnaní s tým všetkým, čo sa tu dá žažiť, je to len kvapka v mori, či na Uhorskom.

V dávnej, bájnej minulosti som si myslela, že okres je veľký kus. Po zmenách v členení rodnej zeme nastala situácia, že sa PT, ako aj BY stali tiež týmito veľkými kusmi. Ja som len neveriacky krútila hlavou (detskou, prirodzene) a nerozumela tomu ako sa môže z niečoho malého, stať veľký kus.

Nesúrodé myšlienkové toky slúžia ako piliere pre písanie tohto textu. Je toho veľa, čo by stálo za to vypovedať, ale je pomerne náročné to spojiť v časovej tiesni, za ktorú si však môže človek sám. Ak by to všetko predsa len niekoho zaujímalo, tak mu to osobne rozpoviem.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára