utorok 28. februára 2017

78. "Otázky sú nebezpečné, odpovede večné..."

Odpovedz na Godardove otázky. Za seba, za postavu, za národ. Akokoľvek.



(c) Á bout de souffle, 1960

RADKA: 

Len vtedy sa zdá byť všetko pravdivým.

TÁŇA:

Varianta romantik: Pre celý vesmír, ktorý jeden druhému otvárame.

Varianta nihilista: Na nič. Hormón lásky, oxytocín. Vytriezvenie cca do roka. V niektorých slabších prípadoch do pár dní.  




(c) Masculin féminin, 1966


RADKA: 

Tmavá hlbočina, do ktorej sa ponoríš bez kyslíkovej bomby.

TÁŇA:


Varianta romantik: Ty.


Varianta nihilista: Ja.





(c) Une femme mariée, 1964

RADKA: 

Zhlboka sa nadýchnem a nebude možné ma zastaviť alebo budem mlčať, nič medzi tým.

TÁŇA:



Varianta romantik: Mám veľa chýb, no rozhodne sa dá s každou z nich pracovať. Kvôli tebe som ochotný spraviť všetko.


Varianta nihilista: Nemám, nikdy som nemal a ani nikdy nebudem mať žiadne chyby ty blbá ču*ka. A ak sa náhodou nejaké občas vynoria, rozhodne ti ich nebudem vešať na nos. Taký hlúpy nie som.



utorok 21. februára 2017

77. Čo by sa stalo, keby...?

1. Keby som umrela.
2. Keby som sa rozišla s frajerom.
3. Keby som nebola sebou.
4. Keby som pracovala v botanickej záhrade na severe Austrálie.
5. Keby ma zbalil exotický muž.
6. Keby som sa vrátila do prvého ročníka strednej.
7. Keby som mala dieťa.
8. Keby som bola Radka/Táňa.
9. Keby som vlastnila ostrov.


TÁŇA:


1. Keby som umrela, zostal by po mne prázdny byt plný rôznych predmetov a rastlín. Rastliny by možno postupne začali prerastať do kníh alebo naopak. Šaty by stratili svoje prirodzené farby a prežrali by ich mole. V pohároch s ovsenými vločkami by sa premnožili červy, na stenách by boli pavučiny a cez žalúzie by stále do miestností prenikalo svetlo.

2. Keby som sa rozišla s frajerom, trochu by som mu do budúcnosti asi aj priala nejakú zmiju, ale len chvíľku. Chýbal by mi. Zároveň by mi bolo v prázdnej posteli asi dosť smutno, čiže by som hľadala predmety alebo ľudí, ktoré alebo ktorí ma radi objímu (napríklad knihy alebo ľudí). Rozprávať sa ajtak väčšinu času rozprávam sama so sebou, čiže nedostatok rozhovorov by mi až tak nevadil. Skôr pochopenia a reflexie. Asi by som trochu schudla, trochu nespávala, trochu viac fajčila a prestala variť. Začala by som počúvať viac tvrdej hudby. Postupne by som na neho skorozabudla a vynáral by sa v mysli len príležitostne.

3. Keby som nebola sebou, tak by som to nebola ja. A za inú osobu písať nemôžem.  Ale mohla by som byť napríklad majiteľkou niekoľkých olivových hájov. Kráčala by som po kamenných chodníkoch odrezaná od okolitej reality. Na stenách kostola s trhlinami tieň figovníka. Nohy tak trochu špinavé od prachu. Obed pod stromom v záhrade. Siete, do ktorých padajú zrelé olivy. Voskové listy a azúrové more. Keby...

4. Keby som pracovala v botanickej záhrade na severe Austrálie bola by som najšťastnejšou ženou pod slnkom. Pracovala by som len fyzicky a bývala s hŕstkou kamošov. Hippies. Pestovali by sme exotické ovocie, množili palmy a natierali sa nahí mangovým pyré. Boli by sme opálení a zuby by nám svietili na kilometre.

5. Keby ma zbalil exotický muž, bol by to Dán, ktorý by ma vzal do Kodane, spravil mi decko a svojim modrým pohľadom by ma k sebe pripútal tak, že by som mu na všetko pritakávala ako malý biely pudlík. (V pozadí sneží)

6. Keby som sa vrátila do prvého ročníka strednej, zapísala by som si namiesto španielčiny nemčinu a sústredila by som sa trochu viac na prírodné vedy ako na tie humanitné. Zle by som robila tak isto.

7. Keby som mala dieťa musela by som sa oň starať a ono by ma sprevádzalo na každom kroku, minimálne do šiestich rokov jeho života. Ak by bolo po mne bolo by krásne, vtipné a trošku prepnuté. Rado by čítalo a vnímalo krásu naokolo. Ak by bolo po mne, rozumeli by sme si.

8. Keby som bola Radka asi by som teraz pravdepodobne ležala na svojej posteli v Prahe a pozerala von oknom do vnútrobloku, v ktorom ešte stále nie je jar. Muž v byte naľavo by hral na klavíri a mne/jej by sa to páčilo. V kuchyni by štebotali zebričky a v byte by začínala byť postupne tma. Pod perinkou by mi bolo príjemne teplo a spala by som (nie 20 minút) ale minimálne dve hodiny.

9. Keby som vlastnila ostrov, napísala by som svojim kamošom aby sa zbalili a odišli naň so mnou. Alebo by som naň odišla s mužom svojich snov a kamošov privítavala. Turnusy, obdobia. Vlastnila by som len loď, provizórny dom, zariadenie, pár osobných vecí a pár nových psychických chorôb patriacich k osamelému životu na ostrove.


RADKA:


1. Keby som umrela, tak by to bolo náhle. Nikto by to nečakal, dokonca ani ja nie. Moje veci by si zo sentimentu rozobrala rodina a kamaráti. Zvyšok by podarovali potrebným. Ostalo by tu ticho. Niekoľko jedincov by po večeroch plakalo, niekoľko ďalších by po večeroch začalo viac piť. Boli by medzi nimi aj takí, ktorím by bolo ľúto, že mi nestihli povedať to, čo chceli alebo mi povedali to, čo vlastne nechceli.

2. Keby som sa rozišla s frajerom, tak by ho to zlomilo. Inak sa to však riešiť nedalo. Trvalo dlho kým sa mi podarilo otvoriť pascu, ktorá mi mliaždila nohu. Rozchod by bol preto dramatický. Hodila by som po ňom popolník a zosunula sa na podlahu. On by sa ma snažil upokojiť, ale ja by som na neho len kričala, nech vypadne. Neboli by sme kamaráti, ani nič podobné. Viac by som ho už nevidela.

3. Keby som nebola sebou, tak by som bola laponskou zbojníčkou. Jazdila by som na sobovi a občas z neho padla do snehu, trochu sa v ňom pováľala a šla ďalej.

4. Keby som pracovala v botanickej záhrade na severe Austrálie, tak by sa mi už nikdy nestalo, že by mi doma zahynula kvetina. Bola by som tak trochu samotár a v byte by som mala džungľu. Cestovala by som často za milencom na Pitcairnove ostrovy.

5. Keby ma zbalil exotický muž, tak by sa to stalo v Žabe v mojom rodnom meste. Zvyšok osadenstva by sa cítil ohrozene a mali by strach, dokonca aj striptérky z Paradisa. Ja by som hulákala a pila vodku (bez džúsu).

6. Keby som sa vrátila do prvého ročníka na strednej, tak by som si nariadila prísnu sebadisciplínu a pracovala na sebe, omnoho viac čítala a písala... + by som vedela, čo sa v budúcnosti stane, tak by som sa na to mohla pripraviť.

7. Keby som mala dieťa, tak by som mu veľa čítala a brala ho na Berlinale, nech sa pozerá na filmy, ktoré ho môžu formovať. Veľa by som sa s ním rozprávala, mlčala a zažívala. V prvom rade by som mu však dala pekné meno, ktoré ho bude definovať.

8. Keby som bola Táňa, tak by som si zbalila len pár najnutnejších vecí a odletela do Paríža. Tam by som sa prechádzala ulicami. Vždy len v ranných hodinách, vtedy boli takmer prázdne. Fotila by som ich na dvojitú expozíciu, na čiernoiely film. Pila by som červené víno na balkóne a fajčila Galouises. To by mi pre túto chvíľu stačilo.

9. Keby som vlastnila ostrov, tak by som naň pozvala všetkých ľudí, ktorých mám rada. Nechcelo by sa mi tam byť samej. Každé ráno by som plávala a skákala šípky do vody z útesu. Užívala by som si hĺbku a nebála sa.




utorok 14. februára 2017

76. Dadaistická poézia

RADKA:


Festspiele 14plus Aki
Overpopulation Wesen green allows
Akbar mitte Anfang
Rifle kein bomb television
Teströl mujer 22 entusiasmo
Landschaft casting dreams
Decisions cut classics
Jumulan kuun laulua kisses niao
Révolutions do pai almost zwischen pendular
Soldado octopus la reina Masaryk
Party vegetarian Liebe Zoo

TÁŇA:





Paríž po Paríži stačiť nebude
dejiny srdce - to je
láska

Paríž vôňa pečiva nuda nemám ani slov
projekční plátno
voňavý a šarmantný leto pred 45 rokmi plné bistro
zimomriavky
báť sa netreba
číslo jeden

tout imaginer se scenáristou vstup variace
nadčasový
teraz



Nemám ani slov
leto pred 45 rokmi
tout imaginer
láska dejiny plné bistro vôňa pečiva zimomriavky
projekční plátno
číslo jeden
voňavý a šarmantný Paríž se scenáristou
nadčasový - to je
nuda stačiť nebude
báť sa netreba 
vstup teraz
srdce
variace

utorok 7. februára 2017

75. Nechoď na záhradu, príde za tebou

RADKA:

V hrudi mi rastú lekná najmä, keď mám hlavu ponorenú pod vodou. Myslím na Viana, občas aj celkom pravidelne. Nielen na neho. Lekno vypláva na hladinu. Za nechtami vyrastá žerucha, v kraji, ktorý (mo)mentálne obývam zvaná řeřicha. Pravidelne si ju obhrýzam.

Pravidelne ležím v posteli, v izbe, ktorej okná nezavriem. Hora k Mohammedovi. Príde i za mnou. Akurát musím ostať ležať v tej posteli, v izbe, ktorej okná nezavriem. Nechám sa dobývať. Ani neviem prečo, ale teraz nemyslím na Viana, ale na Gullivera a hneď na to na Juráčka a časti z jeho denníka, kde popisuje ako mu vadí spať s Tinkou v jednej posteli. 

Nerv, ktorý nevie prekonať. Nerv ako dráha. Dráha ku koreňom. 

Nikam nechoď, ostaň doma. Myslím na Kafku.

Myslím na nekonečno.

Lekno sa zmení na tulipán a nastane nový (prírodný) cyklus. Prerastie sa (i keď toto slovo asi neexistuje) do neba. Myslím na Jacka a jeho čarovnú fazuľu, ak sa vôbec zove Jack, ak nie, tak to ničomu nevadí.

Dívam sa hostilne. Myslím na Přidala.

TÁŇA:

Kafka raz napísal, že nie je nutné, aby sme vychádzali z domu, že máme len zostať nad svojim stolom a načúvať. Ani nie načúvať ale čakať. Ani nečakať, len byť úplne ticho a sám. Že svet sa ponúkne k odhaleniu, nemôže inak, okúzlený sa bude pred nami vinúť. 

Tak prosím záhradu aby vošla na scénu. Aby spestrila tento temný zimný večer. Aby sa stala útočiskom a rozpažila svoje voňavé ruky a nasmerovala ich smerom ku mne. Ó, vzývam ťa, nebeská, ktorá tak žiariš.

Je samozrejmé, že človek, ktorý je TROŠKU viac senzitívnejší na vône a pachy sa v záhrade cíti stratený a občas doslova prahne po úniku z nej. Na lúke detto. V lese takisto.  Ale netreba zabudnúť na obľúbenú vetu : "Čím hůř, tím líp". Človek dokáže vnímať tristotisíc vecí naraz. Záhrada nie sú len kvety. Záhrada sú navoskované tmavozelené listy divokého kríku s plodmi podobnými jablku. Záhrada je nechutný hmyz pod kameňom, ktorý zdvihnete zo zeme. Záhrada je rozvešané prádlo medzi stromami mihotajúce sa v letnom slnku. Záhrada je bazový sirup položený na podstienku. Záhrada je štípanec od včely na stehne. Záhrada je brečtan vinúci sa zárezom na murive.

Poetika tohto priestoru je pre mňa veľmi podstatná. No naozaj sa mení a nadobúda iný rozmer s prichádzajúcou tmou. Zvuky sú omnoho intenzívnejšie, hmyz bzučí trošku hlasnejšie alebo úplne stíchol. Farby sú tlmené a ochladzovanie spôsobuje na pokožke jemné zimomriavky. Cyklické striedanie dňa a noci milujem. Človek potrebuje istoty. Zašlo slnko a vychádzajú komáre. Neustále bzzz, lebo moja krvná skupina je najlepší repelent pre vás, priatelia. V tráve zrazu kvapôčky vody a ticho. Ten vzácny pokoj, ktorý sa nedá len tak niekde nájsť. Toto leto budem spávať v záhrade. Medzi kunami, v tme, prekonám svoj strach. Budú po mne liezť pavúky a mrafce a umyje ma skorá rosa.

Rána bývajú intenzívne. Slnko otvorilo všetky kalichy a okvetia, opeľovanie sa môže zvesela začať. Ľalie, cínie, georgíny, pivónie, muškáty aj nezábudky v tieni. Perverzné fuchsie. Sýte farby vidieku. Všetko tu má ten správny odtieň. Záhrada ťa volá. Poď sa do mňa stratiť. Nepokosená tráva a periny vetrajúce sa na slnku. Ľahni si sem, pozri, tu pod orechom je také akurát miesto, rozlož plachtu, odpi si z prvej kávy dňa, pozri sa mu hlboko do očí a pobozkaj ho. Som ideálnym prostredím pre každú romancu. Otvor svoje okvetné lístky. Voniaš.