utorok 26. septembra 2017

95. „Čo ti môžem pomôcť?“ Podtitul: Keď sa ti jednoducho nechce...

TÁŇA:

Všetci to dôverne poznáme. Sladký nadpozemnský pocit prokrastinácie. Počítač je dávno zapnutý, čaká už len na prvé riadky. Lenže tebe sa akosi nechce. Najhoršie je vraj začať, potom to už ide samo. Čiže čo všetko môže predchádzať práci za počítačom? V mojom prípade napríklad pranie, varenie segedínskeho gulášu, nezmyselné motanie sa po byte, vykladanie prádla, umývanie riadov, malé upratovanie... A to všetko len preto, aby som sa vyhla písaniu. Niekedy jedoducho inšpirácia neprichádza. Vtedy je dobré zhodnotiť svoje sily a jednoducho si povedať, že maňana. Ibaže nie. My to musíme robiť. Lebo to robíme každý utorok. Lebo sme sa tak rozhodli. Kontinuita. Zásady. Tak dobre, idem na to. Ale predtým ešte musím vyvesiť druhú práčku, uvariť si čaj, dať si cigu. A potom to možno pôjde. Alebo aj nie. Hasta pronto!


RADKA:


Utriem, či skôr zozbieram prach z miest, kde sa hromadí už niekoľko rokov, ale teraz je ten jediný správny moment kedy sa ho možno zbaviť. 
Roztriedim nohavičky podľa farby, materiálu, frekvencie nosenia, či obľúbenosti.
Prichystám lôžko neznámemu pocestnému.
Zahľadím sa vytrvalo do okna a čakám kým nepreletí sojka.
Predstavujem si, čo všetko by sa mohlo stať, ale sa určite nestane.
Vydesím sa. Aspoň tristopäťdesiat krát. Dôvod zdesenia si nájdem vždy nový.
Poľutujem sa.
Zasmejem sa nahlas na svojom vtipe.
Vyberiem si lokalitu a prostredníctvom moderných technológii sa po nej vznešene pohybujem.
Nepokojne zaspím.

utorok 19. septembra 2017

94. Ženský rod

TÁŇA:

Obraz 1:

Danka a Janka sedia oproti sebe v tureckom sede. Obe zapletené francúzske vrkoče. Jedna blond a druhá not. Majú po päť rokov. Pančušky aj zbytok oblečenia je čierny, lebo sa tak deň vopred v škôlke dohodli. Prsty prepletené ako pramene vlasov.

Obraz 2:

Monika vykladá na pás v samoobsluhe balenie hygienyckých vložiek. Predmet zakrýva ďalšími položkami nákupu tak, aby inkriminované balenie nebolo vidieť. Nechce byť na smiech.

Obraz 3:

Irena pri plánovaní pracovných služieb. Sedí za stolom, páčkou svoju kancelársku stoličku posunie do polohy jedna. Po svojej pravej ruke má zoznam všetkých podriadených. Na prvom mieste je tá, ktorú NENÁVIDÍ najviac. Tento rok. Aktuálne. Tá to bude mať NAJHORŠIE.

Obraz 4: 

Buržoázna Alica (myslí si to o sebe len ona sama) sedí v nechtovom štúdiu a necháva si zdobiť svoje päťdesiatročné pazúriky. Pohyby kozmetičky sú jemné a ladné. Gelová farba prilieha na nechty ako dokonalý šperk. Alica si myslí, že pri večernom pohonkávaní budú jej dlhé nechty manžela vzrušovať.

Obraz 5:

Tatiana korzuje mestom a zháňa nejaké punčocháče a podobné malé predmety. Beznádejne skenuje jeden výklad za druhým. Vychádza s úlovkom z butiku, šmykne sa na vlhkom chodníku a padá na zem. Hanba na celú ulicu. Tak na tri sekundy.

Obraz 6:

Angela zalieva rannú kávu, za oknom je ešte stále tma. Zabalená do hebučkého županu pozoruje brieždenie a pripravuje si svoj budúcotýždňový prejav. V krbe začína pukať drevo, predmestia Berlína sú v rannom opare vždy krásne.

Obraz 7:

Denisa za trest rysuje okraje. Tri centimetre. Kružidlo, pravítko, ceruzka. Aby sa nepovedalo, má na tvrdom stole položený horúci čierny čaj s medom a citrónom. Inak musí stáť. Za tú pätorku z angličtiny.

Obraz 8:

Zina sedí nad svojou kávou v poloprázdnej kaviarni a číta Baumana.

Obraz 9:

Elena si zaväzuje zásteru, vlasy skrýva do igelitového vrecka a odoberá sa za pult, kde strávi nasledujúcich osem hodín. Vo vrecku má doklad o zaplatení minerálky, 0,5 litra a paštéty s rožkami. Aby bolo jasné, že to nepotiahla. 

Obraz 10:

Hana prestiera stôl. Obrúsky, príbory, servítky, poháre na víno. Jedlo je pripravené, vlasy má zopnuté tak, že jej šija je holá. Všetko v byte je mäkké. Vankúše, periny, pohľady aj voda.

Bonus:

'Zajtra dojdi k nám, Rybka.'

'Vieš čo, nedojdem, musím si umyť hlavu a tak, vieš.'


RADKA:

Záťaž na ramenách naložená. Niekedy v oleji rozložená, priam rozmočená, na kúsky sa rozpadajúca príslušníčka rodu. Zrodená z morskej peny (kiež by sa to dalo povedať o všetkých).

Sedia v bare vedkyňa, upratovačka a rosnička a jedna z nich hovorí... I takto by sa mohol začínať nejeden frk, i takto by mohol končiť a vlastne, by vôbec nemusel ani vzniknúť (a zaniknúť tiež nie). 

Všetky za jednu a jedna za všetky. Len to nie! 

Predám rozum a vtip. Zn: Lacno.

Potom si každé ráno učeš vlasy, ohoľ nohy, nafarbi obočie, uvar obed, umy riady, vynes smeti, zorientuj sa v dianí so svete, dokúp, čo chýba, prívetivo sa usmievaj, obleč si sexy pyžamko a poď, hop. Mohlo by to byť aj inak, mohlo by to byť aj naopak. Je, aj nie je. Ako kde a ako pre koho.

Individualita.
Únava.

"Vyčisti si už tie uši, Elena!"

utorok 12. septembra 2017

93. Majonéza a Karpatské

TÁŇA:

Marián bol vždy výnimočným hostiteľom. Keď sa jednalo o futbal... Domácnosť musela byť vždy pripravená minimálne dva dni vopred. Upratané, povysávané, nikde žiaden prach, neporiadok. Marián pomerne často zneužíval svoju manželku Ingrid, ktorú za prípadné nedostatky včas zjebal. Chudera Ingrid sa teda už týždeň pred majstrovstvami vláčila s igelitkami, listovala časopismi o jedle a pokladala svoju hlavu do dlaní. Marián mal všetko odkomunikované a domácnosť riadil z gauča s pivkom a ovládačom v ruke. Pán dirigent. Ležal. A ona zametala, umývala, luxovala, zarovnávala detské knižky, kontrolovala čmuhy na zrkadle, rozmiestňovala vône do domácnosti a odžmolkovávala všetky kabáty. Marián mal rád určitú postupnosť. Jeho manželka všetko vybavila, ponosila, popratala a on, pán domu, už len dielo dokončil. Vždy si nechal nakúpiť potrebné suroviny, Ingridu nabádal k invenčným riešeniam. Očká s maslom, klobásou a kyslou uhorkou boli dávno out. Tie predsa podával päť rokov dozadu. Nikdy by si neobliekol rovnaké plesové šaty dva krát... Mariánovi hostia teda mali možnosť ochutnať mnoho typicky chlapských jedál a pochúťok určených k futbalu. Predtým než mali prísť nezabudol Ingridu s deťmi odpratať k svokre. Muži predsa potrebujú pokoj a akékoľvek narušenie ich nirvány by bolo neprípustné a náležite potrestané. Futbal je viac než Boh. Udalosť, ktorá utužuje mužský kolektív. A povedzme si úprimne, pobyt u mamky bol pre Ingridu s týždňom nekľudu, ktorý musela pár krát do roka absolvovať vykúpením. Maestro už len otvoril dvere, usadil hostí a pýšil sa cudzím, teda Ingridiným perím. Rolky z lístkového cesta so slaninkou, cheddarom a fajným pivkom La Chouffe, coleslaw s marinovanými kuracími krídlami, hot dog s pivnou cibuľkou, syrové jalapeños a ázijský bôčik v žemli dodali večeru chcený punc a Marián sa opäť do kroniky hostiteľstva podpísal cudzím perom. Chlapi sa dobre najedli a nezabudli po zápase doma zjebať svoje ženy a podotknúť, že Marián varí najlepšie široko ďaleko. Tie však len obratom napísali Ingride správu vo forme sms, pogratulovali k inkognito úspechu a vypýtali si recepty.



RADKA:


Zlatka sedí za oknom v kuchyni na červenej rohovej lavici a fajčí. Namiesto popolníka má na stole plastovú misku, ktorá bola pribalená k čokoládovým guličkám. Tým guličkám, ktoré patria do mlieka a spolu s ním patria do plastovej misky. Deti to milujú, nebude im nič upierať. Bude lepšou matkou ako bola tá jej! Každý člen rodiny má jednu misku a je len na ňom, ako sa rozhodne s onou miskou naložiť. Toto je Zlatkin spôsob. Za oknom prší, vo vnútri je chladno a smrad. Zlatka buď fajčí alebo vetrá. Nerobí dve veci zároveň. Takže teraz fajčí zababušená v Olegovom svetri. Má rada jeho pach, dôverne známa zatuchlina. Kolenami sa dotýka brady. Plastová miska za chvíľku neudrží nápor popola. Sama by chcela vzbĺknuť, ale ako malej jej vždy vraveli, že plast nehorí, a tam končí jej predstavivosť. Okno v kuchyni je špinavé a zarosené. Vidieť skrz ne len svetlá áut, ktoré prechádzajú okolo. Zvuky sa stále opakujú. Spomalenie, smerovka, ľavotočivý pohyb volantu, plyn, tma. Zlatka už nemá čo fajčiť. Obchod je zavretý. Od tohto momentu Zlatka nefajčí. Vstáva od stola, otvára okno, aby sa do miestnosti dostal aspoň kúsok vlhkého vzduchu. Strasie ju od zimy, okrem zatuchnutého Olegovho svetra má na sebe len nohavičky bielej farby a oldschooloveho strihu (ktorý sa znovu vracia, ale to Zlatka bohužiaľ (?) nevie a zrejme sa to nikdy nedozvie, módne trendy ju zaujímajú asi rovnako ako reprezentácia Slovenska na Majstrovstvách sveta v stolnom tenise do 21 rokov). Prudkým pohybom pravej ruky okno zatvára. Zvíri okolo seba prach, ktorý mala utrieť už v sobotu. Sadá si na svoje miesto, aby si mohla oprieť bradu o kolená. Trápi ju makové zrniečko medzi zubami. Zápasí s ním svojim jazykom. Zlatkin jazyk je v porovnaní s makovým zrniečkom jasným favoritom tohto turnaja. Niekde sa však stala chyba, jazyk prehráva a zrniečko zostáva na svojom mieste. Zlatka sa poddáva prehre. Dôkladne si premeriava misku s popolom. Odrazu výfukne zo seba nepatrné množstvo vzduchu. Popol je v pohybe. Zlatka sa smeje. Nad popolom jednoznačne vyhráva. Má nesmiernu chuť na sladkú odmenu. Prstom si naberá šľahačku zo skleneného pohára a lascívne ho oblizuje. Nevie sa jej dojesť. Zapíja ju koňakom (neznámého pôvodu). Nezastaví sa dokiaľ pohár (300ml?) nie je úplne prázdny. S koňakom to nepreháňa, stačí jej jeden, dva poháriky. Prázdne sklo vyhadzuje spolu s popolom do koša na komunálny odpad. Fľašu schováva za záves. Zhasína. Cestou do postele skontroluje deti, či spia. Spia, takže je všetko na svete v poriadku. Vyzlieka si sveter a líha si pomaly do postele, aby nezobudila Olega (a jeho matku, ktorá neustále škrípe zubami).

utorok 5. septembra 2017

92. 25 viet o lete

RADKA:


1 Dve dvanástiny (alebo jedna šestina, ak sa nemýlim) z roka. 2 Zlomky s príliš krátkym trvaním. 3 Snažím sa do nich natlačiť, čo najviac momentov a zážitkov, niekedy neúspešne. 4 Hej, páči sa mi také aké je, vraj extrovertné. 5 Dlhé dni a teplé noci, kedy je možné všetko. 6 No dobre, takmer všetko. 7 Pitie červeného vína to napriklád nie je. 8 Jednoduchosť obliekania: šaty, šlapky a hajde! 9 Sadnúť si môžeš kdekoľvek, len dávaj bacha na hovná. 

10 Som v neustálom pohybe. 

11 Toto, posledné, skončilo rýchlejšie, než som chcela. 12 Gaštan za oknom sa mi to snažil naznačiť už niekoľko týždňov. 13 Ja som však radšej uhýbala pohľadom smerom k husto zarasteným, zeleným stromom vo vnútrobloku. 

14 Dedinské džungle a v nich potoky, jazerá a moria. 15 Nadýchnuť sa a ponoriť. 16 Najhlbšie ako sa dá. 17 Got too deep, but how deep is too deep? 18 Presuny z miesta na miesto. 19 Dynamicky a nie úplne strategicky. 20 Nechať sa odfúknuť vetrom, sledovať blesky alebo hviezdne noci. 21 Myslieť na to, aby to trvalo forever. 22 Trochu dúfať, že dievča objaví niečo z tohto kráľovstva aj v meste. 23 Nemyslieť vôbec, len vdychovať vône. 24 Dlho sa rozprávať. 

25 Spím len pri otvorenom okne.

TÁŇA: 

Podlaha z dreva praská pod každým jedným krokom. Ranná rosa na roztvárajúcich sa pupeňoch ruží. Sto schodov vedie do kráľovstva. Ruch ulice, ktorý sa za každú cenu snaží dostať do izby, pomyselnej oázy pokoja a kľudu. Všetky tucty nohavičiek zahájili svoj letný spánok. Kroky suchou trávou. Nohy v jazere v strede lesa. Farba tvojich očí - sčerená vodná hladina. Hojdanie sa v hamaku, ten pocit jemnej bezstarostnosti, dínom - dánom, lárom - fárom, hlavne pomaly, zľahka, mäkko. Vôňa slaniny pečenej nad ohňom - nie v plameni, nad pahrebou. Vietor vo vlasoch v autovom korpuse plnenom nami. KONEČNE NAMI. Pán s horiacou cigaretou v papuli uprostred nákupného centra. Naše prvé kino. Ráno s turkom a Kunderou na podstienku medzi rastlinami. Zápal stredného ucha doliečený morskou vodou. Amazonka svietiaca červeným svetlom. Vyhorené autá, šťastia, osudy. Prsteň s drobným srdiečkom, svätostánok, košieľka krstňaťa - 'nepoškvrnené' rúcho. Zásah do cieľa, zaklapnutie, radosť, potecha, jasot, plezír. Prepletené prsty, som päťdesiat kilové bremeno po tvojom boku. Dym stúpajúci z chátrajúcej terasy Rakottyayovej vily, cinkajúca fľaša v prachu, jazzová kapela. Nekonečný soundtrack v podobe jemných kolísavých melódií. Salamandra. Je september, leto sa lenivo končí, stmieva sa skôr, píšu sa domáce úlohy, pozerá sa večerníček, svetlo v bytoch, obývacích izbách a kuchyniach okolo polnoci hasne, vypína sa hudba, vešia sa prádlo z práčky a líha sa pod perinku.