52. Zápisnica zo stretnutia kaktusárskeho klubu

RADKA:

12.9.2001

Účasť: 100%

Dnešné stretnutie malo, narozdiel od toho minulého, pomerne dramatický priebeh. Dlhoročný člen krúžku Anton Zakopčány sa dosal do konfliktu s Júliusom Benediktym. Ústredným motívom ich diskusie bol Astrophytum caput-medusae známy tiež pod názvom Digitostigma. 

Zákopčány sa vo svojich poznatok opiera o informácie získane od jeho priateľov z mexickej kaktusárskej spoločnosti Las cactáceas mexicanas. Členovia tejto spoločnosti mu zaslali list s informáciami o tom, že objavili nový rod kaktusu, ktorý pomenovali Digitostigma na základe vizuálnej príbuznosti s "prstami ruky posiatej veľkým množstvom šupín", druhový epiteton zvolili z dôvodu "podobnosti s hlavou bájnej Medúzy" z gréckej mytológie. Zákopčány chcel o tomto objave informovať svojich kolegov a domnieval sa, že vzhľadom na svoje konexie bude o téme vedieť najviac. 

Prekvapila ho však informácia od Benediktyho, že pomenovanie nového druhu kaktusu je nesprávne. Benedikty je v úzkom kontakte s botanikom Davidom Huntom, ktorý druh priradil ku Astrophytum kvôli značnej zhode stavby kvetov a plodov.

Zákopčány a Benedikty počas celého stretnutia nepustili k slovu nikoho ďalšieho a vo veľmi vypätej, priam agresívnej atmosfére doslova vykrikovali svoje stanoviská a názory. Elena Bubčáková sa obávala fyzického stretu týchto dvoch členov krúžku. Nakoniec k nemu došlo a to takým spôsobom, že Benedikty hodil jeden z kaktusov, patriacich Zákopčánymu, jeho majiteľovi do hlavy, čím mu spôsobil drobné zranenie. Bubčáková sa snažila vybrať všetky časti kaktusu zapichané do hlavy Zákopčányho a tým ho nepriamo podporila v tomto konflikte. Eugen Ghlister jej to otvorene vyčítal a pripomenul jej jedno z pravidiel krúžku, ktorým je, že vzťahy členov krúžku sú striktne zakázané. Všetci však vedia, že Bubčákova ide po Zákopčánym odkedy začala krúžok navštevovať a je pomerne komplikované držať ju v bezpečnej vzdialenosti, zvlášť na exkurziách.

Záver: Vzhľadom k všeobecnej panike z vyhrotenej situácie sme dospeli k rozhodnutiu, že sa tejto téme už nebudeme nikdy venovať, aby sme predišli poodbným agresívnym výpadom. Benedikty je za svoje neudržateľné správanie pokutovaný. Jednohlasne sme sa zhodli na pokute vo forme poldecáku borovičky a piva či vína (dľa preferencie jednotlivých členov krúžku) na osobu. Netýka sa to Bubčákovej.

Zdroj: http://mammillaria.forumotion.net/t105-astrophytum-caput-medusae

TÁŇA:

KK NOBILIS, BRATISLAVA 21. júl 1973

Účastných: 26

Neprišlo: 17

Preberané témy:

- príprava výstav kaktusov a sukulentov v Banskej Bystrici

- kaktusárska kapustnica

- poskytnutie kaktusov na natáčanie filmu Tenkrát na Soroške

- predaj starších rastlín ferocactus hystrix

- Výstava kaktusov, sukulentov, tilandsií a minerálov v klubovni vojenských dôchodcov, Zvolen. (štvrtok – pondelok)

- jubilanti

- ako som kaktusáril v roku 1972

- otváranie sezóny 1974 v Lipníku nad Bečvou

- Kaktusy pod Urpínom II. – alebo Kaktusárčenie nie je len o pestovaní kaktusov

- septembrové výlety po kaktusoch (Trnava, Chrudim, ...)

- sprostredkovanie správy: 

Vážení kaudexomilové,

pokračuje přísun těchto krásných rostlin, tentokrát jsme dovezli rostliny z 
JAR.  V Pískové Lhotě jsou k vidění tyto druhy:
Boophane disticha  pot 12cm  285,-
Boophane disticha  pot 14cm  405,-
Boophane disticha  pot 20cm  630,-

Euphorbia bubalina pot 14cm 360,-
Euphorbia bubalina pot 20cm 480,-

Euphorbia bupleurifolia    pot 9cm 210,-
Euphorbia bupleurifolia    pot 12cm 285,-
Euphorbia bupleurifolia    pot 14cm 405,-
Euphorbia bupleurifolia    pot 20cm 630,-
Euphorbia bupleurifolia    pot +20cm 870,-

Euphorbia stellata  pot 12cm 285,-
Euphorbia stellata  pot 14cm 405,-
Euphorbia stellata  pot 20cm 630,-

Euphorbia squarosa  pot 9cm  210,-
Euphorbia squarosa  pot 12cm 285,-
Euphorbia squarosa  pot 14cm 405,-
Euphorbia squarosa  pot 20cm 630,-


Fockea edulis pot 12cm  285,-
Fockea edulis pot 14cm  405,-
Fockea edulis pot 20cm  630,-
Fockea edulis pot 27cm  1080,-
Fockea edulis pot 32cm  1380,-

Kedrostis africana pot 12cm  285,-
Kedrostis africana pot 14cm  405,-
Kedrostis africana pot 20cm  630,-
Kedrostis africana pot 27cm 1080,-
Kedrostis africana pot 32cm 1380,-

Mestoclema tuberosa pot 14cm 405,-
Mestoclema tuberosa pot 20cm 630,-
Mestoclema tuberosa pot 27cm 1080,-
Mestoclema tuberosa pot 32cm 1380,-

Tylecodon reticulata pot 12cm  285,-
Tylecodon reticulata pot 14cm  405,-
Tylecodon reticulata pot 20cm  630,-
Tylecodon reticulata pot 27cm 1080,-
Tylecodon reticulata pot 32cm 1380,-

Tylecodon wallichii pot 14cm  405,-
Tylecodon wallichii pot 20cm  630,-
Tylecodon wallichii pot 27cm 1080,-

Tylecodon paniculata pot 20cm  600,-
Tylecodon paniculata pot 27cm 1080,-
Tylecodon paniculata pot 32cm 1380,-

Brunsvigia grandiflora pot 14cm 405,-
Brunsvigia grandiflora pot 20cm 630,-

Cyrtanthus obligues pot 9cm 210,-
Cyrtanthus obligues pot 12cm 285,-

Eriospermum dregei 4/5cm  240,-

Eriospermum cooperii 4/6cm  240,-

Cyphia linarioides pot 14cm 405,-
Cyphia linarioides pot 20cm 630,-

Euphorbia silenifolia pot 12cm 285,-
Euphorbia silenifolia pot 14cm 405,-

Dioscorea silvatica 10-15cm  1320,-
Dioscorea silvatica 15-20cm 1800,-

Raphionacme procumbens 19cm  600,-
Raphionacme procumbens 23cm  870,-

OBJEDNÁVEJTE POŠTOU NEBO TELEFONEM.

- Zdielanie farebnej fotografie s ostatnými :

Trvanie schôdze : 50 min.

Počet otázok: 0.

51. Chcem odísť

RADKA:

Do igelitky si pobaliť tie najkrajšie gaťky, najkrajšie šaty, kraťasy lebo bude teplo a k tomu tielko, mikinu a plavky! Chcem byť pekná, nie praktická. Chcem sa stratiť v paralelnom vesmíre alebo kdekoľvek, kde je to aspoň trochu cudzie. Vymením vyšliapané chodníčky za džungľu. Nové vône, ktoré sa usídlia hlboko v podvedomí bez ohľadu na to, či práve ovulujem alebo nie.

Odchod ako metafora návratu.

Odchod ako gesto márnivosti.

Odchod ako konečné riešenie.

///

Nasadla do auta, ktoré zosobňovalo všetko jej imanie. Dozadu nevidela. Príliš mnoho vecí pre ňu niečo znamenalo. Diagnóza. Prý.

Na prvej benzínke za mestom si dala kávu z automatu, v zimnej vetrovke od otca sa prechádzala sem - tam, sem - tam, sem - tam. Bol to jej najteplejší deň, najhorúcejší deň onoho leta. Prázdny kelímok odhodila do koša na zmesový komunálny odpad a znovu nasadla do auta. Obraz krajiny za oknom sa menil v rovnakom tempe ako jej nálada. Vždy medzi hlasným spevom a plačom sa pýtala quo vadis a zakaždým zaryte mlčala. Introvertka. Prý. Aj sama pred sebou.

///

Cesta z bodu A do bodu B sa javí byť dlhšia.

///

Do ruksačiku s pandou som si pobalila jednu horalku. Plná zúrivosti a hnevu som si predstavovala ako vyjdem z vchodu, zahnem doľava a potom znovu doľava, okolo kaštieľa až na kopec, kde končí Opatová a Lučenec zároveň. A ďalej? Kadiaľ vedie cesta do Považskej Bystrice? Predsa stále rovno, aké jednoduché! Mamina bola pokojná, nechala ma prejsť všetkými fázami uvažovania ako od nej odídem niekam, kde mi bude lepšie. Sledovala moje kroky po byte. Takmer sa mi podarilo otvoriť dvere od bytu. To mi však nedovolila. Nedalo jej to, bola mäkká. Čokoľvek. A tak môj prvý veľkolepý odchod skončil fiaskom...  

TÁŇA:

"Na zastávce autobusu, zapomněla dát mu pusu."

Zabaliť ma do obálky, zložiť na tri časti, olíznuť známku a odoslať ma niekam na iný kontinent. Často mávam túžbu niekam odísť. Navždy naveky a nastálo. Áno, toto mesto má svoje čaro. Len nie dosť veľké. Niekam kde je ticho. Niekam kde nejazdia autá. Niekam, kde dni lemuje morský príliv. Alebo jemné hmly. Niekam, kde je za prepych považovaný dom v stráni bez susedov a nie vila na Kolibe. Niekam, kde je deň definovaný striedaním dňa a noci. A žiadny iný kolobeh neexistuje. Svetlo, tma, svetlo, tma. V perinách po prastarej mame. Z husieho peria a s prúžkovanými návliečkami. Niekam, kde sa stále kúri drevom a pred zimou sú všetci obyvatelia v strese maximálne z toho kde zoženú drevo a následne ho uskladnia. Niekam, kde mám svoju parcelu plnú cínií, pivónií, narcisov a tulipánov. Niekam, kde sa zavára ručne otrhané ovocie. Niekam, kde fičí výmenný obchod a peniaze je treba len na výlet do mesta a na pivo. Emejzin. Ja viem.

50. 50 vecí, ktoré ťa robia šťastnou

Milí naši čitatelia. Toto je päťdesiaty príspevok, ktorý si od nás môžete prečítať. Písanie nás teší a tešia nás aj iné veci. Takže presne päťdesiat. Vamos.

TÁŇA:

1. voda

2. zem

3. oheň

4. vzduch

5. ja sa robím šťastnou sama sebou

6. rastliny

7. hory

8. tajné chodníčky

9. vône

10. káva

11. horká čokoláda

12. kokos

13. maliny

14. výhľad z okna vlaku

15. hudba

16. nové poznania

17. more

18. deti

19. mäkká posteľ

20. metafyzický stav láska

21. svätojánske mušky

22. vínne mušky

23. farby

24. Kundera

25. piatky

26. pondelky

27. cynický humor

28. spomienky

29. záhrada starej mamy

30. surrealistický časopis Analogon

31. vyvolávanie dofoteného filmu

32. sny a ich rozuzľovanie

33. Wilder quarterly

34. kino!

35. prievan

36. ískanie vo vlasoch

37. spanie pod širákom

38. atlas sveta

39. poézia a obrazy a vizualizácie

40. hormóny, tie mám rada

41. pastelky, farby, papiere, tuše, avarelky, aaaaa 

42. nahrávanie zvukov+ nahrávanie zvukov potajomky

43. "poď von" 

44. leopardón/liopaderin

45. rodzina

46. východ slnca

47. Štiavnica

48. blázniví ľudia

49. dobré koncerty

50. kľud

RADKA:

1. šoférovanie
2. ponáranie hlavy pod vodu
3. návraty domov za svetla
4. výlety
5. keď si niekto pamätá viac, než si myslím, že si pamätá
6. lesy a stromy
7. chodenie do kina
8. Žitný ostrov
9. zmoknúť v lete
10. otázky malých detí
11. prekvapenia
12. ďatle z Iránu
13. streetview na Google Maps
14. rozpoznanie cudzích jazykov
15. predstavy
16. jazerá, moria & oceány
17. keď Dáša nespieva
18. prechádzky
19. vyzdvihnutie vyvolaného filmu
20. pozorovanie ľudí
21. sojakrém
22. tanec
23. návštevy
24. keď dospejem k rozhodnutiu
25. marhule
26. búrky
27. flashbacky spojené s vôňami
28. úspechy ľudí po tridsiatke
29. zubná pasta s výraznou chuťou
30. preplácanosť gýčom
31. dlhé rozhovory
32. bozkávanie v sne
33. Lynch v bežnom živote
34. gayatri mantra
35. Nils Holgersson
36. pátračky
37. Bio Senior v pražských kinách
38. keď sa darí mojim rastlinám a nehynú
39. mávanie z okna
40. dobrá orientácia v mestách
41. príbehy
42. praskanie žuvačkových bublín
43. retiazkové kolotoče
44. svetelné odrazy
45. písanie rukou
46. spontánne nápady
47. miradouros
48. perá & ceruzky
49. ticho
50. keď nemusím pracovať za barom

49. Svadba

Hlavná postava Tamara (vek 47 rokov) sa vydáva za Milana. Tamara je vcelku vtipná osoba, ktorá si rada vypije a s tým aká je jej osobnosť je vyrovnaná. Rozprávač v ER forme.

TÁŇA:

Tamara už pred narodením dostala do vienku istý zmysel pre gýč a patetickosť. Tri krát rozvedená. Tri krát vydatá. Dobrá bilancia. Tentokrát však cítila, že všetko bude inak. Že život v záhradnej chatke sa z pochabého na kvitnúci premení. Tento "úspech" jej mal zaručiť Milan. Tamara na to, aby bola šťastná potrebovala iných ľudí. Vždy. Oňa. Izidora. Či  Andrého (toho mala doposiaľ kvôli jeho exotickému menu najradšej). Kráľovná dekadencie tróniaca na rohovej lavici postlanej akousti plsťou a nasvietená žiarovkou sprevádzanou sprievodom múch mäsiarok. 

Nastal ten deň. Turka si včas ráno zaliala spolu s vodným kameňom aj vodou. Hrubé sklo sa ihneď zarosilo. Na sekretári sa pýšili svatební pripomínajúce skôr pláštenku ako kus slávnostného odevu. Tvrdé, matné, s opadanými flitrami. Také ako Tamara v padesátke. Oproti mame si sadá dcéra, ktorá jej automaticky nalieva do poldecáka borovičku. Dieťa je krásne, jeho pohyby sú ladné, rozospaté, vlasy sa strácajú a levitujú niekde vo vzduchoprázdne. Nemo hľadí na ňu. Na ideál, jediný ideál, ktorý pozná. Krásna mama. Krásna mama sa bude vydávať. Budú zákusky aspoň. Budem veriť, že tomuto malému dievčaťu niekto stihne zmeniť život skôr ako bude bezuzdne nasledovať DNA svojho rodu a stane sa budúcou kráľovnou záhradkarskej kolónie.

Tamara zakláňa hlavu a v útrobach jej tela mizne päť centilitrov.  "Učeš ma," vraví dcére. Tá s radosťou pribehne k matke a malými prstíkmi sa jej prehrabáva vo vlasoch. Tamara si zapaľuje prvú. Vonku sa to začína hemžiť ľuďmi. Celá osada samozrejme vie o tom, čo sa bude za pár hodín diať. Len Milan ešte spí. Darmo, Tamara je už jeho šiesta. Lele pripravuje kotlík na guláš, Olina nesie zákusky do chladničky, Giza vyzdobuje ťahavý vinič, Erik telefonuje s kapelou, ktorá má prísť čo nevidieť.

Tamara vstáva od stola. Na sebe tapacírung ešte zo včera. Ladným pohybom nanáša "jemnú" čiernu linku a riasenku na zlepené mihalnice. No darmo. Je to predsa kráľovná. Pri kontúre pier sa jej už trošku trasú ruky. Je nervózna. Pije z fľaše. Nie je pri nej nikto, kto by ju ukľudnil, kto by jej povedal niečo príjemné. Pani drsná, vráťte sa do priehradky na nože.

Sobáš bol odbitý za desať minút. Deti vrieskali, Tamara a Milan mali obaja dokopy 4 promile, celá záhradkárska osada hulákala od radosti, vinič sa pod ťarchou hostí trošku potrhal. Niečo však predsa bolo inak. Drsné srdce tejto staršej dámy zosmutnelo. Milan nie je ten pravý.

RADKA:

Keď mala Tamara rozlúčku so slobodou viackrát (najprv za triezva a potom aj keď zvracala na záchode v krčme U zasneženého soba) poznamenala, že si nikdy nemyslela, že raz dôjde k tomu, že si navlečie čepiec na hlavu. Nechcela totiž riešiť záväzky a byrokraciu a taktiež rozmýšľala nad tým, že čo s takým chlapom na krku po celý život. Dalo by sa povedať, že Tamara bola vo svojich mladých rokoch slobodomyselnou ženou, nie však hipisáčkou. Vždy sa vedela postarať sama o seba, o iných sa starať zrejme ani nechcela.

Po rokoch sa to všetko trochu zmenilo. Nie, že by Tamara už nebola slobodomyseľnou ženou ako za mladi, to nie, ale Milan (jej nastávajúci) sa na ňu prisal ako pijavica a ona sa ho nevedela zbaviť. Zoznámili sa v motoreste Halier, keď mal autobus smerujúci z hlavného mesta do zabudnutej časti Slovenska prestávku. Tamara najprv vystúpila, že si dá cigaretu a videla, že na ňu čumí nejaký chlap. Lichotilo jej to. Prehrabla si vlasy a tvárila sa zamyslene. Milan k nej podišiel a opýtal sa jej, či ju môže pozvať na fazuľovú polievku. Tamara mala fazuľovú polievku zo všetkých najradšej, tak jej to celkom zaimponovalo. Povedala to nahlas, chcela totiž zapôsobiť. Milan poznal tieto typy žien, presne vedel, čím im zalichotiť, na čo ich pozvať, čo sa opýtať.

Okrem polievky si dali poldecko fernetu a dohodli sa na ďalšom stretnutí. V autobuse si sadli každý na svoje miesto a Milan si mädlil ruky, zatiaľ čo Tamara zasnene hľadela cez okno. Takto to pokračovalo, najprv jedno rande, potom druhé dokonca v kine. Tam nebola Tamara už aspoň 20 rokov. Chceli ušetriť, tak šli do Filmového klubu na akéhosi Bergmana. Myslela si, že to bude scifíčko. Filmu nerozumela, ale mudrovala o tom, že to je ako zo života. Po kine skočili k Zasneženému sobovi, aby Milanko videl podstatnú časť jej života. Zoznámila ho so všetými.

Nadrbali sa.

Milan prespal u Tamary lebo to bolo blízko (tak to aspoň tvrdil hoci on býval len o dva bloky ďalej). Zaspali vedľa seba v tesnom objatí. Tamara bola trochu sklamaná lebo sa už nevedela dočkať, kedy sa Milanovi celá oddá. Avšak miera alkoholu spôsobila to, že k ničomu nedošlo a Milan začal chrápať ako drevorubač.

Takto to celé začalo a dnes o rok neskôr nastal onen deň D, keď si povedia svoje áno. Tamara sa zobudila už o šiestej ráno. Dala si cigaretku a poldecáčik rožovky, aby nebola nervózna. Milan ešte spal. Zavolala kamarátke Žofe, aby jej prišla pomôcť natočiť vlasy a namaľovať ju. Všetko bolo jasne dané: obrad prebehne na Mestskom úrade a zábava bude pokračovať na dvore rodinného domu jej kamaráta Zdena (ktorý je majiteľom Zasneženého soba a ktorý sa neraz dostal Tamare až do gatiek, ale to len na okraj). O hudbu sa postará Miloš, ak nájde svoje kombo lebo zase niekde zabudol a Dáša sa na neho preveľmi hnevala. 

Kukučkové hodiny dávali na známosť, že panta rhei a to neúprosne. Tamare sa klepali ruky, bála sa, že sa niečo pokazí, že nepovie nahlas ÁNO alebo že sa potkne, keď bude prichádzať k prednostovi. Ešte šťastie, že nemala na sebe dlhé šaty, ale slušivý (podľa jej slov) kostýmček pastelových farieb. Premýšľala aj nad tým, či jej manželstvo vyjde alebo nie, či sa jej podarí Milana si udržať. Ešte nevedela, že je to pijavica, ktorá ju okradne o všetky peniaze, strechu nad hlavou, ba dokonca aj kamoša Zdena. Bola zaľúbená a tešila sa na medové týždne na kúpalisku v Rapovciach. V slanej vode sa bude cítiť ako v mori, myslela si.

Milan stále ešte spal. Nerobil si z ničoho ťažkú hlavu. Tamara ho prudko budila, že je najvyšší čas, čas ísť. Rýchlo si umyl škamry z očí a obliekol sa do obleku, ktorý mal na svadbe ešte jeho otec. Sobášna sieň bola vyzdobená presne tak, ako si to Tamara priala (čo najviac lesku a pomyslenej pompéznosti).

"Tak a je to tu!" hovorila si v duchu. Následne si trikrát zopakovala Otčenáš a vydala sa vydať. Vydať na pospas. Pri otázke, či si berie Milana odpovedala rozhodne: "IGEN" až ju to samú zarazilo lebo po maďarsky sa rozprávala len so svojou nagymamou z Levíc. Svoju odpoveď musela zopakovať. Po slovensky, aby to bolo legitímne. Tamara si pomyslela, že je to znamenie, akurát nevie prísť na to, že aké. Druhý pokus vyšiel. Pobozkali sa, vypili si, tancovali, polievku z jedného taniera jedli. Všetci sa radovali, len Zdeno sám v pivnici plakal nad tým, že tým ženichom mal byť on. "Suka jedna nevďačná," precedil pomedzi zuby počas nádychu...

48. Je to vražda, napísala!

RADKA:

Na včerajšom večierku u Magdalény panovala zvláštna nálada. Pomerne ponurá a temná. Neviem, či to bolo spôsobené bezútešnou spoločenskou situáciou a veľmi aktuálnou hrozbou vojny alebo tým, že Magdaléna nie je dobrou hostiteľkou a nevie správne nakombinovať typy ľudí tak, aby spolu vytvorili zladený a dobre sa dopĺňajúci kolektív. Celý večer som viac menej sedela v rohu miestnosti fajčila jednu za druhou a tvárila sa, že popíjam jednu whiskey za druhou hoci to pravda nebola. Kamuflovala som. Všímala som si ostatných. Každé ich gesto, tón hlasu a spôsob pohybu. Myslela som na to, že za tento podivný stav úzkoprofilovej spoločnosti nemôže žiadna vojna. Muži sa nebáli toho, že by museli narukovať a ženy sa rovnako nebalí toho, že ostanú doma samé. V prípade, že by takáto situácia nastala, tak by si tu prítomni muži veľmi jednoducho a hladko vybavili modrú knižku a ak by sa to náhodou nepodarilo a oni by naozaj museli odísť na front, tak adeptky na dámy majú už dávno v zozname prinajmenšom trochu náhradníkov na ich pozíciu. Zďaleka nie sú naivné. Veľmi dobre vedia, že musia byť obozretné, a že sa musia o seba postarať. Mnohokrát predstierajú opak, ale to je len jednou z taktík, ktoré používajú, keď sú na love. 

Úlohy mužov a žien sa v posledných rokov rapídne zmenili. Muži v strachu z odmietnutia nevykazujú žiadnu aktivitu smerujúcu voči ženám. Mozog im obrástla pasivita. Sťahujú sa do úzadia a to nielen v milostných aférkach, či budovaní vzťahov, ale aj v oblasti verejného života a života vôbec. Vzdali sa akejkoľvek zodpovednosti za čokoľvek. Ženy túto zodpovednosť prevzali ako bremeno, ktoré odovzdajú ďalším generáciam.

Každopádne je pozoruhodné sledovať ako sa všetci stretli v jednej miestnosti a snažia sa tváriť tak, že sa zabávajú, i keď opak je pravdou. Nikto sa nebavil. Ani jeden z pozvaných sa počas celého večera neusmial úprimne. Vzájomne sa vyhýbali očnému kontaktu a sledovali len dno svojho pohára. Dusno bolo minimálne trikrát väčšie ako počas pamätného leta v štyridsiatompiatom. Aj vtedy aj teraz sa mi hlavou preháňali myšlienky rovnakého typu. Nevedela som sa nadýchnuť a myslela som, že to takto bude už navždy. Samozrejme sa to v oboch prípadoch zlomilo a všetko tak nejak dopadlo, že by bolo možné označiť to pozitívne.

Snažila som sa odhaliť príčinu tohto stavu, ale počas celého večera sa mi to nedarilo. Nedokázala som dekódovať malé nuansy v ich správaní. Pripadala som si ako cudzinec, ktorý sa snaží pochopiť svet domorodého obyvateľstva. Ja som však v tomto svete vyrástla, ja som dieťa znakov tejto doby, ja tomu za normálnych okolností vždy rozumiem. Bola som rozhorčená. Nahnevaná na seba a svoju neschopnosť. Dopila som svoju jedinú pravú whiskey a zbalila som sa domov. S nikým som sa nerozlúčila, Magdaléne som nepoďakovala za pozvanie. Zdrhla som. Vravela som si v duchu, že to aj tak nikto nezistí, takže nemám dôvod sa tým stresovať. 

Keď som stála pred domom na prázdnej a pustej ulici, snažiac sa mávať na prichádzajúci taxík, som začala premýšľať viac o jednotlivých tvárach, výrazoch, pohyboch pier, obočia, o malých úškrnkoch, hryzení si do pier, hrách s jazykom... Ich pohľady sa mi prekrývali pred očami. Prestupoval mnou chlad a zároveň som myslela, že vzbĺknem. S každou ďalšou sekundou som nadobúdala väčší a väčší počet ohrozenia, až som nakoniec prišla na to, že na tomto večierku bolo o jedného pozvaného menej, než malo! Nebol to nikto iný ako Magdalénin manžel, kto sa nezúčastnil tejto udalosti napriek tomu, že Magdaléna nespomínala, že by vycestoval mimo mesto alebo musel odpočívať sám v izbičke. Nikto z prítomných sa však neopýtal na Roberta. Nikoho nezaujímalo, že jeden člen chýba. Neprekvapilo ich to. Museli byť so situáciou oboznámení dopredu alebo sa na nej podieľať. Ale podieľať sa na čom? Na programe človeka, ktorý je vo svojej podstate nudný a nikoho nezaujíma? Podieľať sa na dôvode prečo nebol tam, kde byť mal, predsa! Toto sa ešte nestalo, Robert nevynechal ani jeden večierok svojej ženy. Situácia je neprehľadná a zlovestná. Bojím sa pomyslieť na to, čo sa stalo a dúfam, že ma ten taxík odvezie, čo najrýchlejšie preč.

Ešte plynie večné leto a pritom za oknom je už hmla.

TÁŇA:

Monika chcela byť vždy spisovateľkou. Zúčastnila sa víkendového tvorivého kurzu. Navštevovala besedy so spisovateľmi v letných čitárňach. Nakúpila si písacie pomôcky. Sadla si za stôl a čakala kým ju kopne múza. Po dvadsiatich minútach sedenia za písacím stolom si povedala, že dosť. Počula, že inšpirácia prichádza často v noci, počas spánku. Uvarila si teda silný levanduľový čaj, nasadila klapky na oči a zaspala. Všetko sa snažila robiť presne tak ako to videla vo filmoch. Túžila byť úspešná ako Carrie. Byť uznávaná, predávaná a tlačená. Ráno si uvarila kávu, vlasy zopla do drdolu a zapálila si cigaretu. Otvorila počítač, spomenula si na sen a začala písať. Jej prvotinu si môžete prečítať práve teraz.

Keď sa sekera dotkla jeho hlavy na minútu zastal čas. Nevinne spal. Nič netušil. Ako ho len mohla zabiť? Osoba od ktorej to čakal najmenej na svete. Vlastne to ani nečakal, spal. Čo ju k tomu viedlo? Asi netušíte, však? Ani sa to nedozviete. Vymyslite si svoj vlastný príbeh. Otrasná a krutá vražda. Musela sa zbaviť tela. Nevedela ako. Odťala hlavu a v zápale stresu ju dala prať do práčky.

V tomto momente Monika písať prestala. Bola presvedčená o tom, že táto kniha bude mať úspech. Všetkých predsa zaujímajú krimi zápletky. Tých kníh o zlatokopkách, balastov od Urbaníkovej už bolo priveľa. Nikto na svete ešte nenapísal detektívku. Nikto na Slovensku. Bude prvá, bude úspešná. Zápalila si druhú.

No a takto skončil smutný príbeh beznádejnej mladej ženy, ktorá sa jednoducho precenila. Čím ďalším sa bude chcieť stať? Pokémonom? Pracovníčkou v ZOO? Moderátorkou? Nechajme sa prekvapiť.

Radke ďakujem za uvedenie prvej témy, ktorá mi vonkoncom nesadla. Čitateľom sa ospravedlňujem, myslela som si, že písať ako Urbaníková bude ľahšie.