49. Svadba

Hlavná postava Tamara (vek 47 rokov) sa vydáva za Milana. Tamara je vcelku vtipná osoba, ktorá si rada vypije a s tým aká je jej osobnosť je vyrovnaná. Rozprávač v ER forme.

TÁŇA:

Tamara už pred narodením dostala do vienku istý zmysel pre gýč a patetickosť. Tri krát rozvedená. Tri krát vydatá. Dobrá bilancia. Tentokrát však cítila, že všetko bude inak. Že život v záhradnej chatke sa z pochabého na kvitnúci premení. Tento "úspech" jej mal zaručiť Milan. Tamara na to, aby bola šťastná potrebovala iných ľudí. Vždy. Oňa. Izidora. Či  Andrého (toho mala doposiaľ kvôli jeho exotickému menu najradšej). Kráľovná dekadencie tróniaca na rohovej lavici postlanej akousti plsťou a nasvietená žiarovkou sprevádzanou sprievodom múch mäsiarok. 

Nastal ten deň. Turka si včas ráno zaliala spolu s vodným kameňom aj vodou. Hrubé sklo sa ihneď zarosilo. Na sekretári sa pýšili svatební pripomínajúce skôr pláštenku ako kus slávnostného odevu. Tvrdé, matné, s opadanými flitrami. Také ako Tamara v padesátke. Oproti mame si sadá dcéra, ktorá jej automaticky nalieva do poldecáka borovičku. Dieťa je krásne, jeho pohyby sú ladné, rozospaté, vlasy sa strácajú a levitujú niekde vo vzduchoprázdne. Nemo hľadí na ňu. Na ideál, jediný ideál, ktorý pozná. Krásna mama. Krásna mama sa bude vydávať. Budú zákusky aspoň. Budem veriť, že tomuto malému dievčaťu niekto stihne zmeniť život skôr ako bude bezuzdne nasledovať DNA svojho rodu a stane sa budúcou kráľovnou záhradkarskej kolónie.

Tamara zakláňa hlavu a v útrobach jej tela mizne päť centilitrov.  "Učeš ma," vraví dcére. Tá s radosťou pribehne k matke a malými prstíkmi sa jej prehrabáva vo vlasoch. Tamara si zapaľuje prvú. Vonku sa to začína hemžiť ľuďmi. Celá osada samozrejme vie o tom, čo sa bude za pár hodín diať. Len Milan ešte spí. Darmo, Tamara je už jeho šiesta. Lele pripravuje kotlík na guláš, Olina nesie zákusky do chladničky, Giza vyzdobuje ťahavý vinič, Erik telefonuje s kapelou, ktorá má prísť čo nevidieť.

Tamara vstáva od stola. Na sebe tapacírung ešte zo včera. Ladným pohybom nanáša "jemnú" čiernu linku a riasenku na zlepené mihalnice. No darmo. Je to predsa kráľovná. Pri kontúre pier sa jej už trošku trasú ruky. Je nervózna. Pije z fľaše. Nie je pri nej nikto, kto by ju ukľudnil, kto by jej povedal niečo príjemné. Pani drsná, vráťte sa do priehradky na nože.

Sobáš bol odbitý za desať minút. Deti vrieskali, Tamara a Milan mali obaja dokopy 4 promile, celá záhradkárska osada hulákala od radosti, vinič sa pod ťarchou hostí trošku potrhal. Niečo však predsa bolo inak. Drsné srdce tejto staršej dámy zosmutnelo. Milan nie je ten pravý.

RADKA:

Keď mala Tamara rozlúčku so slobodou viackrát (najprv za triezva a potom aj keď zvracala na záchode v krčme U zasneženého soba) poznamenala, že si nikdy nemyslela, že raz dôjde k tomu, že si navlečie čepiec na hlavu. Nechcela totiž riešiť záväzky a byrokraciu a taktiež rozmýšľala nad tým, že čo s takým chlapom na krku po celý život. Dalo by sa povedať, že Tamara bola vo svojich mladých rokoch slobodomyselnou ženou, nie však hipisáčkou. Vždy sa vedela postarať sama o seba, o iných sa starať zrejme ani nechcela.

Po rokoch sa to všetko trochu zmenilo. Nie, že by Tamara už nebola slobodomyseľnou ženou ako za mladi, to nie, ale Milan (jej nastávajúci) sa na ňu prisal ako pijavica a ona sa ho nevedela zbaviť. Zoznámili sa v motoreste Halier, keď mal autobus smerujúci z hlavného mesta do zabudnutej časti Slovenska prestávku. Tamara najprv vystúpila, že si dá cigaretu a videla, že na ňu čumí nejaký chlap. Lichotilo jej to. Prehrabla si vlasy a tvárila sa zamyslene. Milan k nej podišiel a opýtal sa jej, či ju môže pozvať na fazuľovú polievku. Tamara mala fazuľovú polievku zo všetkých najradšej, tak jej to celkom zaimponovalo. Povedala to nahlas, chcela totiž zapôsobiť. Milan poznal tieto typy žien, presne vedel, čím im zalichotiť, na čo ich pozvať, čo sa opýtať.

Okrem polievky si dali poldecko fernetu a dohodli sa na ďalšom stretnutí. V autobuse si sadli každý na svoje miesto a Milan si mädlil ruky, zatiaľ čo Tamara zasnene hľadela cez okno. Takto to pokračovalo, najprv jedno rande, potom druhé dokonca v kine. Tam nebola Tamara už aspoň 20 rokov. Chceli ušetriť, tak šli do Filmového klubu na akéhosi Bergmana. Myslela si, že to bude scifíčko. Filmu nerozumela, ale mudrovala o tom, že to je ako zo života. Po kine skočili k Zasneženému sobovi, aby Milanko videl podstatnú časť jej života. Zoznámila ho so všetými.

Nadrbali sa.

Milan prespal u Tamary lebo to bolo blízko (tak to aspoň tvrdil hoci on býval len o dva bloky ďalej). Zaspali vedľa seba v tesnom objatí. Tamara bola trochu sklamaná lebo sa už nevedela dočkať, kedy sa Milanovi celá oddá. Avšak miera alkoholu spôsobila to, že k ničomu nedošlo a Milan začal chrápať ako drevorubač.

Takto to celé začalo a dnes o rok neskôr nastal onen deň D, keď si povedia svoje áno. Tamara sa zobudila už o šiestej ráno. Dala si cigaretku a poldecáčik rožovky, aby nebola nervózna. Milan ešte spal. Zavolala kamarátke Žofe, aby jej prišla pomôcť natočiť vlasy a namaľovať ju. Všetko bolo jasne dané: obrad prebehne na Mestskom úrade a zábava bude pokračovať na dvore rodinného domu jej kamaráta Zdena (ktorý je majiteľom Zasneženého soba a ktorý sa neraz dostal Tamare až do gatiek, ale to len na okraj). O hudbu sa postará Miloš, ak nájde svoje kombo lebo zase niekde zabudol a Dáša sa na neho preveľmi hnevala. 

Kukučkové hodiny dávali na známosť, že panta rhei a to neúprosne. Tamare sa klepali ruky, bála sa, že sa niečo pokazí, že nepovie nahlas ÁNO alebo že sa potkne, keď bude prichádzať k prednostovi. Ešte šťastie, že nemala na sebe dlhé šaty, ale slušivý (podľa jej slov) kostýmček pastelových farieb. Premýšľala aj nad tým, či jej manželstvo vyjde alebo nie, či sa jej podarí Milana si udržať. Ešte nevedela, že je to pijavica, ktorá ju okradne o všetky peniaze, strechu nad hlavou, ba dokonca aj kamoša Zdena. Bola zaľúbená a tešila sa na medové týždne na kúpalisku v Rapovciach. V slanej vode sa bude cítiť ako v mori, myslela si.

Milan stále ešte spal. Nerobil si z ničoho ťažkú hlavu. Tamara ho prudko budila, že je najvyšší čas, čas ísť. Rýchlo si umyl škamry z očí a obliekol sa do obleku, ktorý mal na svadbe ešte jeho otec. Sobášna sieň bola vyzdobená presne tak, ako si to Tamara priala (čo najviac lesku a pomyslenej pompéznosti).

"Tak a je to tu!" hovorila si v duchu. Následne si trikrát zopakovala Otčenáš a vydala sa vydať. Vydať na pospas. Pri otázke, či si berie Milana odpovedala rozhodne: "IGEN" až ju to samú zarazilo lebo po maďarsky sa rozprávala len so svojou nagymamou z Levíc. Svoju odpoveď musela zopakovať. Po slovensky, aby to bolo legitímne. Tamara si pomyslela, že je to znamenie, akurát nevie prísť na to, že aké. Druhý pokus vyšiel. Pobozkali sa, vypili si, tancovali, polievku z jedného taniera jedli. Všetci sa radovali, len Zdeno sám v pivnici plakal nad tým, že tým ženichom mal byť on. "Suka jedna nevďačná," precedil pomedzi zuby počas nádychu...