RADKA:
Návod používa náučny a dosť direktívny jazykový štýl. Priťahuje tvoju pozornosť, podriaďujes sa mu, v každom jeho bode hľadáš význam a zmysel. Chceš ho splniť, aby si dospel k požadovanému výsledku, ktorým je ideálne objekt, zhmotnenie tvojich túžob, ktoré sa odrážajú na svetle ako trblietky. Oslepuješ nimi pouličný prach, nevnímaš rytmus protiľahlého kontinentu, bojíš sa otvoriť oči, rovnako, ako sa bojíš ich zavrieť. Znamená to, že nerobiš nič? Vôbec nič?
Prídeš na miesto, ktoré ti niekto, len tak z dobrej vôle, daroval.
Pýtaš sa: "Ako je možné, že mi niekto daruje miesto?"
Pýtaš sa: "Kde je to miesto?"
Pýtaš sa: "Čo je to za miesto?"
Pýtaš sa: "Miesto pre mňa?"
Pýtaš sa, pýtaš sa neustále, dokola... ale koho? Hučí ti z toho v hlave, rodí sa oceán.
Skúšaš pochopiť, ako toto miesto odráža tvoje vnútro alebo aspoň to, čo z neho po všetkých tých rokoch zapierania ostalo lebo veď telesná schránka - hallelujah! Múr, za ktorým neexistuje život a neobjaví ho ani Webbov teleskop nakoľko teplo, ktoré tam koluje rozleptá všetky jeho vrstvy. Zo zvyškov zlata si môžeš dať spraviť akurát zuby. Ale veď prečo nie?
Snažíš sa priblížiť, ale ku komu? Ku koreňom? Neveríš na mrkvu, ani na petržlen! Hľadáš iné spôsoby. Nachádzaš množstvo podnetov, ale efekt to má opačný. Vzďaluješ sa pevnine. Predmet záujmu sa stáva neuchopiteľným.
Objímaš čas a nemáš na sebe kabát, ani nohavičky. Hanba. Zdá sa ti, že niekto po tebe pokrikuje, ale všetko, čo počuješ je len echo morského dna. Myslíš na tú, čo sa zrodila z peny. Modeluješ ju pravidelne vo vani a potom ju nechávaš odtiecť spolu so špinou vlastného tela. No nie, opäť dávaš prednosť telesnosti! Neveríš na potenciál, neveríš nikomu, hlavne nie sebe. Všetko, čo tvrdíš je lož. Používaš zvrátene metafory, ktorým nikto nerozumie. Objavuješ nové teritóriá prostredníctvom nekonečného dotyku cudzích tiel, ktoré čoskoro expirujú. Panikáriš, keď nenachádzaš dostatočnú hĺbku, lapáš po dychu.
Vodou Orientu je februárový Berlín pred Kristom. Karma je priepasť. Sľub je hlavným mestom.
Z tretej krabice naľavo vyber najsamostanejší objekt, nasmeruj ho ku stene, pozri sa do zrkadla a počítaj do 29. Ak neuvidíš v odraze obraz pekla, pokračuj.
Tundra je Paríž severu.
TÁŇA:
 |
| Angela Hawkey Together We Mend |
Je vlastne veľmi jednoduchý. Vo vetre sa mihotajúce jemné kvety rozkvitajúcich čerešní. Silická Jablonica. Osadné. Lukavica. Kšinná. Čím neznámejšie, tým väčšie nič. Pavučiny v domoch. Pavučiny na steblách trávy. Niekde na drevených plotoch stále farebné šálky. Voda napršaná v hrdzavých hrncoch pohodených len tak na zemi. Prázdne maštale, prepadnuté stodoly. Cesty prechádzajúce z asfaltu a panelu do štrku, blata, trávy. Skákajúce lúčne koníky. Svrčky a ich repetitívne koncerty. Ticho po daždi. Ticho pred búrkou. Žaľude dopadajúce na plechové strechy. Retiazkovanie na domácej pálenke. Dym vychádzajúci z piecky pri rozkurovaní. Čisto opraté utierky pripravené na používanie. Zaprášené knihy v poličke. Priedomky. Roj včiel opeľujúci strom. Tráva dorastajúca do gigantických rozmerov. Trblietavé omietky. Drevené trámy, drevené ihličnany. Rosa na papradí, zemiaky v hriadkach, kosy a kosáky zavesené na stene. Medzi oknami vázy a krčahy plné sušených kvetín. Periny, duchny, paplóny a deky. Šiltovky, bicykle, zaváranie a fermentovanie v lete. Orechy a svetre na jeseň. Bundy, snehule a bežky v zime. Na jar prerezávajúce sa narcisy, tulipánky a krokusy. Vždy prítomné primulky na holých trávnatých plochách samozrejme tiež. Skalničky. Preteky záhradkárov. Altánky a ohniská. Dosky na krajánie, svietniky a lampáše. Vonkajšie osvetlenie, komáre, muchy a OSY. Kostoly a krčmy. Sem tam aj zmiešaný tovar. Mostíky, železničné priecestia, mravce, vtáčie hniezda. Kohút, sliepka. Vôňa čerstvého pečiva. Kotlíky čakajúce niekde v ústraní. Lopta, luk a šípy, karty, pexesá, človeče. Sady poldecákov, soľ a cukor v zaváraninových pohároch, korenia so "smiešnymi" popiskami. Gumáky pripravené na ďalší výjazd do rieky. Hojdačky, siete, ríbezle, ucholáky. Vonkajšie sprchy, voda ohrievajúca sa na slnku (v nej mŕtve OSY). Poštárky, babky, krčmárky, páni v monterkách, deti špinavé od trávy a blata. Tajné cestičky, turistické značky, pozor na medvede VŽDY A VŠADE. Vŕzgajúce podlahy, nočná temnota, nočná obloha, tabak a kelne. Kachľové pece. Kožušiny. Studne. Letné kuchyne. Nekonečné vnímanie.
