RADKA:
Do igelitky si pobaliť tie najkrajšie gaťky, najkrajšie šaty, kraťasy lebo bude teplo a k tomu tielko, mikinu a plavky! Chcem byť pekná, nie praktická. Chcem sa stratiť v paralelnom vesmíre alebo kdekoľvek, kde je to aspoň trochu cudzie. Vymením vyšliapané chodníčky za džungľu. Nové vône, ktoré sa usídlia hlboko v podvedomí bez ohľadu na to, či práve ovulujem alebo nie.
Odchod ako metafora návratu.
Odchod ako gesto márnivosti.
Odchod ako konečné riešenie.
///
Nasadla do auta, ktoré zosobňovalo všetko jej imanie. Dozadu nevidela. Príliš mnoho vecí pre ňu niečo znamenalo. Diagnóza. Prý.
Na prvej benzínke za mestom si dala kávu z automatu, v zimnej vetrovke od otca sa prechádzala sem - tam, sem - tam, sem - tam. Bol to jej najteplejší deň, najhorúcejší deň onoho leta. Prázdny kelímok odhodila do koša na zmesový komunálny odpad a znovu nasadla do auta. Obraz krajiny za oknom sa menil v rovnakom tempe ako jej nálada. Vždy medzi hlasným spevom a plačom sa pýtala quo vadis a zakaždým zaryte mlčala. Introvertka. Prý. Aj sama pred sebou.
///
Cesta z bodu A do bodu B sa javí byť dlhšia.
///
Do ruksačiku s pandou som si pobalila jednu horalku. Plná zúrivosti a hnevu som si predstavovala ako vyjdem z vchodu, zahnem doľava a potom znovu doľava, okolo kaštieľa až na kopec, kde končí Opatová a Lučenec zároveň. A ďalej? Kadiaľ vedie cesta do Považskej Bystrice? Predsa stále rovno, aké jednoduché! Mamina bola pokojná, nechala ma prejsť všetkými fázami uvažovania ako od nej odídem niekam, kde mi bude lepšie. Sledovala moje kroky po byte. Takmer sa mi podarilo otvoriť dvere od bytu. To mi však nedovolila. Nedalo jej to, bola mäkká. Čokoľvek. A tak môj prvý veľkolepý odchod skončil fiaskom...
TÁŇA:
"Na zastávce autobusu, zapomněla dát mu pusu."
Zabaliť ma do obálky, zložiť na tri časti, olíznuť známku a odoslať ma niekam na iný kontinent. Často mávam túžbu niekam odísť. Navždy naveky a nastálo. Áno, toto mesto má svoje čaro. Len nie dosť veľké. Niekam kde je ticho. Niekam kde nejazdia autá. Niekam, kde dni lemuje morský príliv. Alebo jemné hmly. Niekam, kde je za prepych považovaný dom v stráni bez susedov a nie vila na Kolibe. Niekam, kde je deň definovaný striedaním dňa a noci. A žiadny iný kolobeh neexistuje. Svetlo, tma, svetlo, tma. V perinách po prastarej mame. Z husieho peria a s prúžkovanými návliečkami. Niekam, kde sa stále kúri drevom a pred zimou sú všetci obyvatelia v strese maximálne z toho kde zoženú drevo a následne ho uskladnia. Niekam, kde mám svoju parcelu plnú cínií, pivónií, narcisov a tulipánov. Niekam, kde sa zavára ručne otrhané ovocie. Niekam, kde fičí výmenný obchod a peniaze je treba len na výlet do mesta a na pivo. Emejzin. Ja viem.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára