Všetci to dôverne poznáme. Sladký nadpozemnský pocit prokrastinácie. Počítač je dávno zapnutý, čaká už len na prvé riadky. Lenže tebe sa akosi nechce. Najhoršie je vraj začať, potom to už ide samo. Čiže čo všetko môže predchádzať práci za počítačom? V mojom prípade napríklad pranie, varenie segedínskeho gulášu, nezmyselné motanie sa po byte, vykladanie prádla, umývanie riadov, malé upratovanie... A to všetko len preto, aby som sa vyhla písaniu. Niekedy jedoducho inšpirácia neprichádza. Vtedy je dobré zhodnotiť svoje sily a jednoducho si povedať, že maňana. Ibaže nie. My to musíme robiť. Lebo to robíme každý utorok. Lebo sme sa tak rozhodli. Kontinuita. Zásady. Tak dobre, idem na to. Ale predtým ešte musím vyvesiť druhú práčku, uvariť si čaj, dať si cigu. A potom to možno pôjde. Alebo aj nie. Hasta pronto!
Utriem, či skôr zozbieram prach z miest, kde sa hromadí už niekoľko rokov, ale teraz je ten jediný správny moment kedy sa ho možno zbaviť.
RADKA:
Utriem, či skôr zozbieram prach z miest, kde sa hromadí už niekoľko rokov, ale teraz je ten jediný správny moment kedy sa ho možno zbaviť.
Roztriedim nohavičky podľa farby, materiálu, frekvencie nosenia, či obľúbenosti.
Prichystám lôžko neznámemu pocestnému.
Zahľadím sa vytrvalo do okna a čakám kým nepreletí sojka.
Predstavujem si, čo všetko by sa mohlo stať, ale sa určite nestane.
Vydesím sa. Aspoň tristopäťdesiat krát. Dôvod zdesenia si nájdem vždy nový.
Poľutujem sa.
Zasmejem sa nahlas na svojom vtipe.
Vyberiem si lokalitu a prostredníctvom moderných technológii sa po nej vznešene pohybujem.
Nepokojne zaspím.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára