Kuchyňa je útočiskom najrôznejších predmetov. Od mŕtvych múch, mastných fľakov od plynu na skrinkách cez tupé nože, obhorené chňapky, sieťku na okne proti hmyzu až po pretláčatko na cesnak, zrazené mlieko v šalátovej polievke, a samozrejme tĺčik na mäso - ústrednú rekvizitu dnešného rozprávania.
Ivan dlho zvažoval, čo si vyberie. Čo za náradie na svoj plán použije. Ten komár mu vycical už všetku krv. Päť ročné dieťa jej nemá veľa - to všetci dobre vieme! Použije nôž? To asi nie. Skôr by zabil seba ako tento malý kus hmyzu. Nervy mal na krajíčku. Komára chytil, bol zavretý v zaváraninovom pohári a čakal na svoju popravu. Napitý Ivanovej krvi. Do prasknutia. Pretlačiť ho ako cesnak sa Ivanovi nepodarilo. Nachvíľku komára dokonca zavrel do chladničky, v domnení, že zamrzne. Ani to mu nevyšlo. Utopiť sa mu ho tiež nepodarilo. Komár bol akýsi vzdorovitý. Ibaže Ivan sa rozhodol, že ho ZABIJE. Zmocňovala sa ho túžba detskej moci. Bol v presile. Komára chytal celé dva dni. Teraz mu už nedovolí uletieť.
Spomenul si na vynikajúcu zbraň! Mama ňou tiež bije mäso na drevenej doštičke. Tĺčik. Chvíľku sa prehraboval medzi rôznymi formami na pečenie, umelohmotnými miskami, horami dóz a mixérov až uvidel ako sa bliští plôška tejto ideálnej zbrane.
Konal rýchlo. Otrhol kúsok lepiacej pásky, komára ňou prilepil na konferenčný stolík - tak, aby ho dobre videl. Napriahol sa a z celej sily tresol po komárovi. Ibaže. Stalo sa čo ani čert nechcel. Malý Ivan si neuvedomil, že konferenčný stolík je zo skla. Rozbil sa na miliardu kúskov. Toto sa mu asi nepodarí zalepiť. Čaká ho veľký výprask.
O 5 hodín neskôr.
Ivan spokojne spí v posteli, odkopaný tak ako vždy cez leto. Nad jeho hlavou sa ozve jemné a tiché bzzzz. Podarilo sa mu prežiť! A teraz mu z pomsty vycicia všetku krv! Nech to decko skape!
Plán bol však nastolený už dávno, počas jedného letného večera, ktorým sa prehnala najkrajšia búrka sveta. Roman utrúsil nevhodnú poznámku a Zoja neváhala a zosnovala plán vraždy. "Kvôli jednej nevhodnej poznámke?" mohol by sa opýtať bystrý čitateľ alebo pokojne aj ten druhý, menej bystrý. Nuž, ale Zoja bola už raz taká. Bolo jej úplne ukradnuté, že vlastne o nič nejde. Milovala drámu za každých okolnosti a potajomky sa ju snažila prepašovať do svojej každodennosti. Predstava, že sa zaženie po Romanovi tĺčikom na mäso a zanechá mu tam odtlačok ju fascinovala a desila zároveň.
Roman ju mal rád takto šialenú. Vzrušovala ho predstava Zojinho hnevu voči jeho osobe. Stávalo sa totiž zriedka, bola to vzácnosť! Roman však netušil, že tentokrát prejde Zoja veľmi hladko a elegantne od slov k činu a v momente, keď to očakával najmenej sa na neho bez slova zahľadela a postupne, plíživým krokom s pohľadom upreným do jeho očí, sa približovala. Roman si myslel, že mu chce dať pusu alebo že z toho bude nebodaj niečo viac. Naletel! Hlupák, nechal sa zhypnotizovať.
Zoja bola hadom. Kundalini.
V momente, keď bola už naozaj na dosah a Roman špúlil jeho drobné pery, sa zahnala ľavou rukou a klepla ho ako rezeň v nedeľu. Roman pokľakol, krv tiekla. Splnila si predstavu a mohla pokojne zaspať.
RADKA:
"Jednoducho by som ho vzala do ľavej ruky, vieš lebo teraz používam častejšie ľavačku, než pravačku, vraj to pomáha mysleniu, ale ešte nemám žiadne výsledky, takže to nedokážem ani potvrdiť, ani vyvrátiť. Jaj, ale o inom som chcela, sorry. Takže by som ho vzala do ľavej ruky a celou silou sa zahnala a ovalila ťa po hlave ako v Tom & Jerry, trebárs. Ostal by ti na hlave krvavý vzor, to by bolo krásne! Možno by som ta ním aj trochu pribila do zeme, akože pokojne by sa mohol v takejto situácii spraváť, tak trochu ako kladivo, ale vieš čo, len tak trochu. Keby som chcela kladivo, tak by som si vybrala kladivo, ale to som si nevybrala, takže nemôžem chcieť, aby sa tváril ako kladivo, keď ním nie je, ale tak má podobný tvar... Hm, nejako som sa do toho zamotala," vyhŕkla zo seba Zoja v priebehu maximálne 10 sekúnd. Norberta na ňu zdesene hľadela, ale Roman si z toho nerobil nič. Je zvyknutý na splav rovnako aj na fakt, že Zoja je detailistka, a že sa rada zamotáva do vlastných sietí.Plán bol však nastolený už dávno, počas jedného letného večera, ktorým sa prehnala najkrajšia búrka sveta. Roman utrúsil nevhodnú poznámku a Zoja neváhala a zosnovala plán vraždy. "Kvôli jednej nevhodnej poznámke?" mohol by sa opýtať bystrý čitateľ alebo pokojne aj ten druhý, menej bystrý. Nuž, ale Zoja bola už raz taká. Bolo jej úplne ukradnuté, že vlastne o nič nejde. Milovala drámu za každých okolnosti a potajomky sa ju snažila prepašovať do svojej každodennosti. Predstava, že sa zaženie po Romanovi tĺčikom na mäso a zanechá mu tam odtlačok ju fascinovala a desila zároveň.
Roman ju mal rád takto šialenú. Vzrušovala ho predstava Zojinho hnevu voči jeho osobe. Stávalo sa totiž zriedka, bola to vzácnosť! Roman však netušil, že tentokrát prejde Zoja veľmi hladko a elegantne od slov k činu a v momente, keď to očakával najmenej sa na neho bez slova zahľadela a postupne, plíživým krokom s pohľadom upreným do jeho očí, sa približovala. Roman si myslel, že mu chce dať pusu alebo že z toho bude nebodaj niečo viac. Naletel! Hlupák, nechal sa zhypnotizovať.
Zoja bola hadom. Kundalini.
V momente, keď bola už naozaj na dosah a Roman špúlil jeho drobné pery, sa zahnala ľavou rukou a klepla ho ako rezeň v nedeľu. Roman pokľakol, krv tiekla. Splnila si predstavu a mohla pokojne zaspať.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára