RADKA:
Milena sa každé ráno budí s obrovskou bolesťou na hrudníku. Tlačí ju sila, ktorú nedokáže pomenovať. Nedovolí jej vstať. Milena sa každé ráno budí o 5 minút skôr, ako by chcela, aby 5 minút svojho života predýchala a následne mohla vstať v čase, ktorý si sama stanovila. Milena okrem tejto zvláštnosti po večeroch tvrdí, že ju prekliala Jolana. Kedysi boli kamarátkami. Trávili každú chvíľu v Heimdale a hrali gulečník (lebo im to šlo lepšie do úst). Niečo sa medzi nimi stalo (povráva sa, že sa pohádali buď kvôli Jolaninmu synovi, ktorý s ňou stále žije v jednej domácnosti alebo kvôli chlapovi, no a iné možnosti vraj nie sú) a od určitého času sa spolu vôbec nebavia. Do Heimdalu však chodia obe ďalej v pravidelných intervaloch, ale gulečník už nehrajú. Milena by tou čiernou guľou aj tak naradšej chcela trafiť Jolaninu hlavu a keďže to vie, tejto hre sa radšej vyhýba.
Milena nevie, čo prežíva Jolana, keď sa ráno zobudí a či musí tiež vstávať päť minút pred tým, než reálne chce. Nikdy sa to nedozvie lebo s Jolanou už nikdy neprehovorí. Stále však bude presvedčená, že ju Jolana pobosorovala. Okrem toho, že trpí rannou bolesťou, trpí aj samotou. Vyliečiť sa z nej by znamenalo večer zaspať pri bytosti ľudského charakteru a to Milena vehementne odmieta. Nenávidí, keď sa niekto rozťahuje v jej posteli a ona sa musí prispôsobiť a stiahnúť na kraj. "Žiadne také," myslí si po večeroch a potom trpí rannou samotou a obrovskou bolesťou na hrudníku. Keď prejde povestnýcg päť minút, obe bolesti ustanú. Milena vtedy vloži nohy do huňatých papučiek, ktoré ma položené vedľa postele a zaleje si čierny čaj, ktorý ani po pol hodine lúhovania nevyzerá inak, ako kalná voda z potoka.
To, čo robí potom nebudem rozpisovať, nejde o nič zaujímavé. Jej život sa skladá z malých fragmentov radosti, ktoré sa vďaka svetlu približujú a spájajú do kaleidoskopických obrazcov. To sa deje vtedy, keď ju nevytočí predavačka v samoobsluhe, keď jej ukecaná sesternica Elena neminie svojim repetitívnym žvatlaním kredit, keď sa jej doma neminú zásoby ríbezľového lekváru, keď nemá defekt na bicykli, keď sused nevozi mokrého psa vo výťahu, keď zavolá bratranca Miňa na koláč do cukrárne, keď si predstavi ako hrá gulečník bez postranných nápadov a tak ďalej. Takže sa to často nedeje a pritom by mohlo, ale to by jej Kamila odnaproti musela prestať v noci svietiť do izby.
TÁŇA:
Petra míňa kvantum áut, električiek a trolejbusov. V meste, v ktorom sa rozhodol žiť. Nateraz. Otáča šilt čiapky smerom ku krku, vlasy prstami začesáva za uši a svojimi modrými očami hľadí priamo pred seba. Cez plot nazerá do nefunkčnej záhrady na Račku, ktorá ho nechcene prenesie k téme záhrady božskej, ako aj pekla. Peter má rád asociácie a rád ich necháva plynúť niekde nad svojou hlavou, prijíma ich jednu po druhej a variuje. Častokrát sa pristihne pritom, že k rozhlasu mal odbočiť už pred dvoma ulicami.
Peter sa s myšlienkou toho, že peklo sú tí druhí nikdy nestotožňoval a chyby hľadal vždy najskôr v sebe. Pokiaľ mu na druhom človeku niečo vadilo, snažil sa to rozanalyzovať v sebe. Prečo mi vadí práve táto jeho vlastnosť? Prečo som na ňu citlivý? Prečo ma dokáže tak rozhodiť? Občas sa ho pár ľudí snažilo presvedčiť, že mu tieto veci/črty vadia práve preto, lebo on je taký istý. Nie je tomu však presne takto. Vadilo mu mľaskanie, pritom sám nikdy nemľaskal. Vadili mu hlúpi ľudia, pritom sám hlúpy nebol. Vadili mu zápchy, auto však nikdy nemal. Vadilo mu klamstvo, no on neklamal nikdy. Vadili mu zablokovaní ľudia, pričom on sám bol veľmi otvorený a spontánny.
Samozrejme, pár krát sa prichytil pri tom ako sa zamýšľa nad pojmom "onen svet" a ako si predstavoval všetko to, čo na ľuďoch nenávidel. V kocke. S takýmto mentálnym polotovarom by nevládal vydržať deň. Ani hodinu. Niekedy si dokonca predstavoval, že svet je zložený len z takéhoto panoptika. Myšlienky tohoto typu v ňom vyvolávali úzkosť. Všetci idioti v jednom dlhom loope. Večné muky, zloba, utrpenie, bolesť. Ľudská komédia exclusiv. Po takýto zážitok už však Peter nemusí ísť ani na onen svet. Ani čakať na reinkarnáciu. Stačí, keď sa niekedy ráno prevezie Šancovou ulicou a preskúma každý jeden detail, ktorý ho po ceste postretne. Akurát démoni a duše mŕtvych sa ešte netransformovali do svojej podoby - no skoro. Úspešne na tom pracujú. No a tomuto venuje Peter svoj mentálny čas. Minúty, ktoré by mohol radšej stráviť kľudne, meditáciou, pozorovaním korzujúcich sa žien a podobne.
Peter sa nachádza v štádiu, kedy je zamilovaný najviac vo svojom živote. Pamätá si však, že jedna z definícií pekla je aj obrovská túžba po láske, ktorá už nemôže byť nikdy naplnená. Toto je momentálne jeho esenciou inferna. V Bajkale na Račku. Nad pizza štanglami a pod pomaly ale isto rozkvitajúcim bazovým kríkom rozjíma nad pekelnou tematikou. A to ani nie sú csípos. Nemá vo zvyku premýšľať nad takýmito témami v čase ABSOLÚTNEHO ŠŤASTIA. Jeho najväčšou radosťou je momentálne naplnená láska, rozkvitajúca ako sladké kvety bazy nad jeho hlavou plnou asociácií. Nešťastí môže byť mnoho, no nevie si predstaviť, že to, čo ho práve tak napĺňa a teší by nikdy nezažil. Odpíja z piva a dúfa, že takéto peklo ho nikdy nepostretne.
Psíčkari aj naďalej venčia yorkshirov, deti sa hrajú okolo podgurážených rodičov, Peter si púšťa hudbu, ktorá mu pripomína Peru a vydáva sa za tou svojou. Takýto masochizmus si už nedovolí. Cigareta dodymila. Peklo zhaslo.
TÁŇA:
Petra míňa kvantum áut, električiek a trolejbusov. V meste, v ktorom sa rozhodol žiť. Nateraz. Otáča šilt čiapky smerom ku krku, vlasy prstami začesáva za uši a svojimi modrými očami hľadí priamo pred seba. Cez plot nazerá do nefunkčnej záhrady na Račku, ktorá ho nechcene prenesie k téme záhrady božskej, ako aj pekla. Peter má rád asociácie a rád ich necháva plynúť niekde nad svojou hlavou, prijíma ich jednu po druhej a variuje. Častokrát sa pristihne pritom, že k rozhlasu mal odbočiť už pred dvoma ulicami.
Peter sa s myšlienkou toho, že peklo sú tí druhí nikdy nestotožňoval a chyby hľadal vždy najskôr v sebe. Pokiaľ mu na druhom človeku niečo vadilo, snažil sa to rozanalyzovať v sebe. Prečo mi vadí práve táto jeho vlastnosť? Prečo som na ňu citlivý? Prečo ma dokáže tak rozhodiť? Občas sa ho pár ľudí snažilo presvedčiť, že mu tieto veci/črty vadia práve preto, lebo on je taký istý. Nie je tomu však presne takto. Vadilo mu mľaskanie, pritom sám nikdy nemľaskal. Vadili mu hlúpi ľudia, pritom sám hlúpy nebol. Vadili mu zápchy, auto však nikdy nemal. Vadilo mu klamstvo, no on neklamal nikdy. Vadili mu zablokovaní ľudia, pričom on sám bol veľmi otvorený a spontánny.
Samozrejme, pár krát sa prichytil pri tom ako sa zamýšľa nad pojmom "onen svet" a ako si predstavoval všetko to, čo na ľuďoch nenávidel. V kocke. S takýmto mentálnym polotovarom by nevládal vydržať deň. Ani hodinu. Niekedy si dokonca predstavoval, že svet je zložený len z takéhoto panoptika. Myšlienky tohoto typu v ňom vyvolávali úzkosť. Všetci idioti v jednom dlhom loope. Večné muky, zloba, utrpenie, bolesť. Ľudská komédia exclusiv. Po takýto zážitok už však Peter nemusí ísť ani na onen svet. Ani čakať na reinkarnáciu. Stačí, keď sa niekedy ráno prevezie Šancovou ulicou a preskúma každý jeden detail, ktorý ho po ceste postretne. Akurát démoni a duše mŕtvych sa ešte netransformovali do svojej podoby - no skoro. Úspešne na tom pracujú. No a tomuto venuje Peter svoj mentálny čas. Minúty, ktoré by mohol radšej stráviť kľudne, meditáciou, pozorovaním korzujúcich sa žien a podobne.
Peter sa nachádza v štádiu, kedy je zamilovaný najviac vo svojom živote. Pamätá si však, že jedna z definícií pekla je aj obrovská túžba po láske, ktorá už nemôže byť nikdy naplnená. Toto je momentálne jeho esenciou inferna. V Bajkale na Račku. Nad pizza štanglami a pod pomaly ale isto rozkvitajúcim bazovým kríkom rozjíma nad pekelnou tematikou. A to ani nie sú csípos. Nemá vo zvyku premýšľať nad takýmito témami v čase ABSOLÚTNEHO ŠŤASTIA. Jeho najväčšou radosťou je momentálne naplnená láska, rozkvitajúca ako sladké kvety bazy nad jeho hlavou plnou asociácií. Nešťastí môže byť mnoho, no nevie si predstaviť, že to, čo ho práve tak napĺňa a teší by nikdy nezažil. Odpíja z piva a dúfa, že takéto peklo ho nikdy nepostretne.
Psíčkari aj naďalej venčia yorkshirov, deti sa hrajú okolo podgurážených rodičov, Peter si púšťa hudbu, ktorá mu pripomína Peru a vydáva sa za tou svojou. Takýto masochizmus si už nedovolí. Cigareta dodymila. Peklo zhaslo.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára