TÁŇA:
Vrchol hory pozostáva z niekoľkých akrov, na ktorých nerastú žiadne stromy a ktoré pokrývajú holé kmene striedajúce sa s čučoriedčím, malinčím, egrešom, jahodami, machmi a jemnou tenkou trávou. V štrbinách kameňov hojne rastú kanadské ľalie a drienky. Tento voľný priestor, ktorý má ľahko okrúhly tvar, ohraničuje o pár stôp nižšie dubová húština, s ktorou sa miesia javory, osiky, buky, čerešne a občas jarabiny. Prvý deň bola taká hmla, že sa naše zraky len márne pokúšali skrz jej opar peniknúť. Pripadalo nám, akoby sme sa opäť dívali na oblohu a akoby sa tu a tam viditeľné kúsky lesa mihali ako mraky nad nejakou nižšou nebeskou klenbou.
20.07. 1916
Jablká na štepenie neboli obvykle vybraté až tak kvôli svojej chuti ako skôr kvôli svojej jemnosti, veľkosti a plodnosti - nie až tak pre svoju krásu, ako skôr pre svoju uhľadenosť a preto, že sa nekazia. Voči vybraným zoznamom pomológov nemám vskutku žiadnu dôveru.
06.10. 1916
Na výstavu dobytka má právo sa prísť pozrieť každý, aj transcendentalista, a čo sa týka mňa, zaujímajú ma tu skôr ľudia ako dobytok.
24.10. 1916
Ako je známe, rozlišuje sa flóra glaciálna a stepná, arktická, politická, stredomorská, subtropická, bahenná a všelijaká iná, a to jednak podľa pôvodu, jednak podľa miesta, kde sa vyskytuje a bují.
30.11. 1960
Napriek všetkým zdaniam sa záhradník nerodí zo semena, výhonkov, cibule, hľuzy ale vzniká skúsenosťou, okolím a prírodnými podmienkami. Svoj deň delím medzi štúdio a prácu na záhrade, tá slúži meditácii a duchovnému tráveniu času, a preto ju vykonávam sám.
01.02. 1917
To, čo je v tebe večné som videl v oboch tvojich očiach. Bola si medzi vetvami jablone, slnko žiarilo a bol august. Slnko a jablká a smiech a láska, ktorú sme zdielali. Ty a ja. A vtáci spievali.
RADKA:
12.4.1995
Za oknom začína jar a ja ležím doma s teplotou.
Okolo krku mám oviazanú šatku, ktorú dostala Olina na Vianoce. Sama mi ju
ponúkla. Aj tak si myslím, že to je len zaužívané klišé. Si chorý? Daj si šatku
na krk a ono to prejde. Akoby ten kúsok látky, ktorý zohrieva kúsok tela
pôsobil ako liek, ako liek na všetko! Daj si šatku na krk a vyliečiš sa zo
syfilisu, z depresie, z úpalu a možno aj tie hemoroidy zmiznú. Olina
to však iste myslela dobre. S jej naivným pohľadom na svet, by to inak ani
nešlo. Chcel by som mať znovu tú optiku, vnímať veci len ako dobré a zlé,
správne a nesprávne. Len tak na základe nejakého vnútorného kompasu bez
toho, aby som zvažoval, prehodnocoval alebo analyzoval. Nezaťažený
pochybnosťami.
13.4.1995
Teplota klesá, ale ja stále nemôžem ísť von.
Najradšej by som sa prechádzal v parku, pil s chalanmi víno a potom
len tak ležal na tráve a fajčil jednu od druhej. Cigaretu! Hneď, prosím!
Nechcem však, aby ma Olina videla fajčiť. Hneď by to vykecala mame a tá by
z toho bola opäť nešťastná. Nechcem ju trápiť, ale cigaretu by som si dal.
Počkám deň, dva a pôjdem za chalanmi.
14.4.1995
Už tretí deň ležím v posteli a ide ma
poraziť z toľkej nečinnosti. Snažím sa čítať, dobehnúť, čo som zmeškal v posledných
mesiacoch. Neviem sa však sústrediť, písmenka sa mi zlievajú do jedného
veľkého, ťažko uchopiteľného zhluku a ja zaspávam. Mám pocit, že prespím
celý svoj život, že práve teraz by sa mohlo udiať niečo veľkolepé, že teraz mám byť tam vonku a nie ležať sám v posteli ako slabý
maród, ktorý sa nedokáže o seba postarať.
15.4.1996
Dnes som sa zobudil skoro ráno a zdalo sa
mi, že som už úplne zdravý. Vyskočil som z postele, umyl sa a zdrhol von,
zatiaľ čo mama bola u kamošky na kávičke. Olinu som nechal samú doma s tým,
že si poradí. Keď som odchádzal, tak pozerala telku. Vytratil som sa
potichučky, že si to ani nevšimla.
V parku som stretol chalanov, vraveli,
že Paťo sa chystá skúsiť šťastie do Ameriky. Dúfam, že ho ešte stihnem pred
odchodom. Rád by som sa s ním porozprával o jeho plánoch. Aj ja by
som chcel niekam vycestovať. Teraz sa to už dá. Teraz môžem ísť kamkoľvek. Bola
by škoda to nevyužiť a trčať navždy v tomto meste. Mama by to niesla
asi ťažko, Olina ešte horšie. Nemôžem ostať s nimi navždy. Musia si vedieť
poradiť aj samé. Nechcem byť kópiou svojho otca. Lacnou náhradou. Chcem si žiť
po svojom. Vytvoriť si vlastné pravidlá, robiť si svoje veci, stretávať sa s kým
chcem, fajčiť Marsky a baliť baby na maďarský akcent. Chcem študovať vo
veľkom meste (nie, v Banskej Bystrici alebo Bratislave, to určite nie) a opíjať
sa radosťou. Asi som patetický, ale v tejto chvíli mi to nevadí. Možno o pár
rokov, keď si prečítam tieto zápisky sa budem hanbiť a spálim ich, aby sa
nikto nikdy nedozvedel o mojich myšlienkových pochodoch. To je ďaleká
budúcnosť. Dnes mi patetickosť neprekáža. Dnes ma baví. Musím sa, ale stretnúť
s tým Paťom. Čím skôr tým lepšie.
16.4.1995
Do konca týždňa som vypísaný. Mama šla už do
roboty, tak mi tu nechala na starosti Olinu. Hráme sa hru, že ja sa pýtam a ona
mi musí odpovedať bez ohľadu, či vie alebo nie. Pýtam sa jej na vesmír,
nekonečno, druhú svetovú, Boha, kvety, mravce, včely, na život v Južnej Amerike,
na farby, vône, na hipisákov, pankáčov, metalistov, ako aj na diskofilné hity,
farbu maminho najobľúbenejšieho rúžu, na svet Barbie, na diktatúru, na ľudské
práva, na slobodu, na jej najväčšie želanie, rovnako ako aj na najväčšie
tajomstvo, ktoré v sebe skrýva, na počet zubov v mojej ústnej dutine,
na jej kamarátky, na jej sny a obavy zároveň, na to kým je a čím sa
chce stať, na seba. Otázok je mnoho a Olina pohotovo reaguje na každú
jednu z nich. Na všetko má odpoveď. Aj ona sa chce opýtať. Pýta sa ma na
farbu očí nášho otca. Nepamätám si, ale asi hnedé ako ona. Pýta sa ma, či mi
jej šatka pomohla na ceste k uzdraveniu, či mám rád kačaciu pečeň a či
ju niekedy opustím. Nemôžem jej klamať, tak mlčím. Hra sa tým zákonite končí.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára