pondelok 25. júla 2016

47. Kubofuturizmus. Báseň.

TÁŇA:

*
*
*
*
*

zem samotná spí
ženy sú z Prievidze
muži
z MARSU

na parapetách leží sneh
hrejivý ako bavlna
alebo perie

som Ceres oblasti Horná Nitra
cereálie sú pomenované tiež len
po mne
strážny pes
 drieme pri krbe 
vzduch
ožíva

Človek spí a potom sa náhle prebudí do reality zimného rána. Toto je prudkointelektuálny žáner. Chcem sa schladiť. Vonku je strašne teplo. Môj prúd predstáv smeruje k zasneženej hore. Tichej a mäkkej. Občas sa vetva plná snehu prehne, zapráši sa za ním a padne. Chvíľka jemného hluku. Potom nič.

Otváram dvere
snehový závej
vchádza so mnou
dnu
Hviezdy už stratili časť svojho jasu
prichádza ráno
rozbila som pohár
Ceres z Prievidze
Peace!

RADKA:


***
**
*

dúhový chvost 
zmenšenina čau-čaua
ryba v potoku
a zajtra prázdna hlava

+ hlavolam na raňajky
+ adventúra na obed
+ kocka cukru na večeru

nič z toho nezjem sama
nič z toho nezjem
nič z toho
nič

*
**
***

dlhé vety by sa mohli zdať prínosnejšie
dlhé vety by spustili hmlostroj
dlhé vety by sa rodili zo sena a kameňa
stále znova
dokola

lev v tigrovanej šiltovke
prechádza cez zebru
cerí zuby
bozkáva chodníky
zdraví okoloidúcich
<nahlas>

nastalo odpočítavanie
zatancuj!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára