TÁŇA:
 |
| Archív autorky |
Opadnutá pena pivka, z ktorej sa nerodia venuše, no slovenskí démoni. Pollitre náhodne zoskupené na stoloch záhradného posedenia, pod dáždnikmi s logom ich obľúbeného celoročného nápoja. Držková a gulášová v plastových jednorazových miskách, rožky v plastovom košíku vystlanom jednou vrstvou bieleho papierového obrúska (sa šetrí). Plastová lyžička roztápajúca sa vo vriacej polievke. Červené obrusy s prepálenými dierami od cigariet. Útočisko. Dobre sa tam sedí za sparných letných dní, dobre sa tam sedí aj v daždi. Za dúhy rozhodne nie. Cez plachty na drevené stoly neprenikne ani kvapka nebies. Ako by aj mohla? Slnko vždy osvetľuje zažltnuté fúzky, zažltnuté zuby a zažltnuté nechty. Buksa sa plní. Magnet na nej už nedolieha úplne správne. Často sa však plnia aj hracie automaty, povinný doplnok doby. Zápalka medzi zubami zmenšená do podoby, ktorá sa zmestí medzi rám tlačidla a tlačidlo samotné, hráč nepotrebuje žiadnu ďalšiu asistenciu, nemusí nič stláčať. Stávkové kancelárie sú často jedným z prechodných pobytov. Staviť sa dá na koňa, bieleho jednorožca, krajinu, obľúbeného hekojistu (tak vraví Tono po šiestich borkách a šiestich malých pivách), fodbalistu, tím (všetko najlepšie Pali Habera), no dokonca aj na čísla.
Rada by som sa dostala aj k názvom slovenských krčiem a pohostinstiev. U starej sovy, U Fakena, Funus, Septima (sedem majiteľov), Krčma u Maka, Krčma u Žandára, U Šustra, Priepasnanský šenk, Jumby bar, Konibar Sklené, Na konci sveta (zdravím), Detvan, Papuča, Trezor, U Paviána, Krčma pod Orechom, Kazačok (!!!), U Lenivca, Hostinec Kaleráb, a tak ďalej.
Občan si dá ráno kávu a cez záclonu pozoruje pulzujúci život ulice. Komentáre samozrejme nesmú chýbať. Vie všetko o psíčkaroch, poštárkach a poštároch, šoféroch miestnej mhd, o tom, kto aké smeti vysypal do smetného koša ("orechy sa sypali z toho kontajnera"). Z okna na treťom poschodí má nadhľad podobný bohu. A samozrejme lepší ako chudáci z rodinných domov, ktorí na takéto zábavy nemajú čas a od samého rána musia žhaviť kosačky, strihať vinič alebo kríky, trhať burinu, dohliadať na kvas. Ráno sa chodí po mäso a chlieb, po zeleninu na trh. Na bicykel si sadajú zásadne triezvi a zosadajú z neho zásadne podgurážení. Laco v garáži pohostil domácim vínkom, Vinco v dielni tvrdým, cukrár jedným dobre zachladeným a aj obyčajná cesta sa zrazu zmení na Magical Mystery Tour po okresnom meste kedy obrubníky ponúknu šancu aj sedemdesiatnikom zakúsiť adrenalín spojený s freeridom. Doma ich už samozrejme čaká teplý obed, presne o 12.00. Varil sa od cca 07.00 rána (sám). Aby hladinka nešla dolu, zapijú strikom z polosladkého a vody z prameňa (kam tiež chodia na bicykloch).
Volajú sa menami, často zdrobnenými variantmi ich vlastných krstných mien: Borko, Dodo, Feri, Ďuri, Miki, Ivko, Maťko, Pišta. V istých kruhoch nechýbajú aj viac originálne prezývky. Napríklad Maestro, Plynár, Fodbalista, Kráľ, Profesionál, Herkules, Riaditeľ, Herodes, Čert, Vták a podobne. Medzi ich záľuby patria športové podujatia hocijakého zamerania a komentovanie diania na ihrisku ("Mal si bránic!", "Heja, heja, heja!"), odpľúvanie, chrachanie, fajčenie, buzerovanie, listovanie telefónnym zoznamom, stávkovanie, listovanie autoatlasom s názvami miest a ciest, ktoré sa už za tie dekády aj zmenili, bicyklovanie, sledovanie Formule a iných športových podujatí (zväčša v slipoch a tielku) a hulákanie pri otvorenom okne. Sú to zdatní opravári, stavbári, murári, elektrikári. Dokážu si poradiť so všetkým okrem vlastných žien. Tie pri natláčaní uhoriek do pohárov často myslia na to, že sú si podobné s vriacim nálevom padajúcim a dotýkajúcim sa nakladačiek. No aj uhorkám samotným - po dňoch (a rokoch) majú síce viac chute, no menej farby. A sú teda spuchnuté a zakonzervované.
Medzi obľúbené periodiká patrí najmä televízny program, krížovky a samozrejme erotické časopisy. Tým zdatnejším sa podarilo do televízora dostať aj pikantné kanály. Správy sú na dennom programe vždy v rovnakú hodinu. Ich životy riadi kľud. Hlavne teda skôr svätý pokoj. Od všetkého a všetkých. Kamaráti sa do tejto kategórie neradia. Občas majú chuť niečo zažiť. Vtedy sa ponúkajú hazardné hry typu šípky, karty, bingo, z času na čas sa objavia šachy alebo jukebox. Hudbu obľubujú tiež, Džimi Hendriks vlasatý, Džetro Tal, Blek Sabat. Sú medzi nimi aj takí, ktorí každú sobotu zapínajú relácie, kde hlásateľka so sladkým hláskom praje jubilantom od celej rodiny alebo dediny len to najlepšie a urazia sa, keď im rodina náhodou zabudne dať zahrať ich obľúbenú melódiu. Dychovka sa výborne hodí k vôni pečeného kuraťa a kompótu z popadaných jabĺk pozbieraných za garážou, ku pečenej klobáse s chrenom vykopaným za tehelňou alebo aj k plnenej paprike od Zoliho zo záhrady.
Obedný spánok je povinnou rutinou pred poobedným a večerným pokračovaním v programe. Svoje ženy často len sledujú, občas s nimi prehodia nejaké to slovo, skôr pokyn, čo kam nedať, čo nerobiť, čo robiť, ako byť ticho a podobne. Radi sa nechávajú obsluhovať a tak trochu sú za ne vlastne aj vďační. K dennému menu však prislúchajú pomerne časté komentáre ("surové to budem žrať", "no aby volado sol nemal v byte", "olej - za dva dni bol v piči", "suchú pletenku budem žrať na večeru", "dvadsiatehodruhého a ona nemá cibuľu doma byte").
Von so ženami už dávno nechodia. Ako prejav lásky im nosia mäso v zľave z obchodného reťazca a pomáhajú im čistiť hríby a orechy. Zato krčmárky obletujú furt. Vedia o nich všetko (to koľko centimetrov musí mať retiazka, aby zlatý krížik dopadal a zarezal sa na to "správne" miesto, poznajú aj strih a farbu ich spodnej bielizne - nestarnúca čipka víťazí), a ako správni štamgasti ich v deň ich sviatku nezabudnú obdarovať milou pozornosťou - väčsinou kvetmi, čokoládou a cigaretami slimkami. Vtedy na ne myslia celý deň, už od rána, no ich meno si v kalendári z jasných dôvodov zakrúžkovať nemôžu.
Deň sa končí a s večerom prichádza zvláštny smútok a jemné rozladenie, z ktorého ich vykúpi len čalúnený sarkofág, do ktorého pred TV ulíhajú v polohe "príprava na truhlu". Svetelná symfónia televízorov hasne v každej domácnosti v približne rovnakej dobe, o piatej ráno, kedy občania svoje telá nechajú za pomoci autopilota preniesť do miestnosti tesne vedľa, spálne. Cestou stlačia gombík na televíznom aparáte a v byte je konečne na dve hodiny ticho. Do príbytkov sa cez zatiahnuté žalúzie pokúša vkradnúť jemné ranné svetlo. Je krásny nový deň, nová šanca na zážitok.
RADKA:
Nikdy to nebolo inak. Namiesto turka nealko pivo značky Lidl a potom aj niečo ostrejšie. Aj by bol býval povedal, že podľa nálady, ale nebola by to tak úplne pravda, tak to radšej nepovie. Určite by však povedal, že nedeľu svätil! Na nedeľu mu nikto nemohol siahnuť. Bol to jediný deň, keď sa držal a poprit tom držal aj svoju ženu za ruku pod kostolnou lavicou, aby neušla. Každú nedeľu jej po lícach stekali slzy a on sa každú nedeľu tváril, že sa nič nedeje. Ostatní si na to zvykli tiež a už sa jej nepýtali prečo plače, či sa stalo nešťastie v rodine alebo či má zase tie svoje dni. Nebol ďaleko od pravdy, keď tvrdil, že nedeľa je najvýnimočnejší z dní, ani nie tak kvôli tomu, že by si tak vážil Krista (jeho meno ostatne používal najmä v amoku, keď okolo seba pomedzi diery medzi zubami vyprskával jednotlivé hlásky), ale skôr kvôli tomu, že obchody, aj krčma boli zavreté. Preto ho pred desiatkami rokov presvedčili o tom, že upraviť, oholiť a učesať sa môže aj tam, kde sa ne neho Boh so synom pozrú zblízka. Uveril, ale nie tomu, že Ježiš pre neho zomrel na kríži, ale tomu, že štramákom nemusí byť len v samoobsluhe alebo krčme.
Nedeľa sa mu preto veľmi páčila lebo bola iná ako ostatné dni. Pod prstami cítil kosti dlane svojej ženy a musel sa držať, aby ich všetky nepolámal. Dôvod k tomu nemal, len sa mu páčil ten pocit, že ju doslova drží v hrsti a môže zlomiť niečo, čo patrí len jej. So srdcom sa mu to podarilo už dávnejšie. On veľmi dobre vie, že jeho žena každú nedeľu ľutuje dňa, keď neemigrovala do Rakúska so sestrou. On jej nebránil, povedal jej, že ak chce robiť kurvu zakomplexovaným, jódlujúcim kriplom, tak pokojne, nech si ide! Ak si to však v priebehu niekoľkých rokov rozmyslí, tak sa nebude mať kram vrátiť lebo on na ňu zabudne, tak ako si pravidelne zabúda meniť slipy. Zľakla sa a sestre povedala, že radšej ostane doma, tam, kde je jej miesto s mužom, ktorý ju miluje. Ťažko povedať, či už vtedy vedela, že klame alebo si to uvedomila až neskôr. Sestra odišla, zoznámila sa v Linzi s mladým zubárom a majú spolu tri krásne deti, mercedes benz, dom s udržiavanou záhradou a bázen. Ona má jeho, deti žiadne, škodovku, ktorá hrdzavie na dvore, dom s vrakoviskom namiesto záhrady a močiar.
Nikdy to nebolo inak. Nemal ambície, sny, ani vízie. Tieto slová nedokázal ani vysloviť, prečítať len s ťažkosťami. Napriek tomu mal jeden neskonalý dar, či talent, ako tomu rád hovoril svojim kamarátom, ktorí radi vystavovali na obdiv svoje veľké bruchá, z ktorých by sa im jedného dňa mohli narodiť malé pivosaury. Ale späť k onomu daru, či talentu, ako tomu rád hovoril. Nič mu neušlo! Mal zrak sokola sťahovavého. V rodine sa povrávalo, že keď ho matka v bolestiach privádzala na tento svet, tak si jej na rameno sadol sokol. Vydesilo ju to, sokola nie. Bez pohnutia prečkal celý čas pôrodu a uprene sledoval, čo vylezie z jej tela. Týmto mu mal sokol predať onen dar všetko odsledovať, všetko vedieť, o nič neprísť! Chlapi mu platili v naturáliach, aby špehoval ich ženy. Ženy sa s ním nebavili lebo pohŕdali jeho existenciou. A on sám sa tešil na nedeľu.
