97. Road Trip

TÁŇA:

Budíš sa ráno v aute. Okná sú zarosené, spacák príjemne hreje, pod tebou a prenosným domovom sa nachádzajú len trsy suchej trávy.  Hľadíš cez strešné okno na oblohu a máš pocit, že dnes bude sychravo.  Otváraš dvere, vpúšťaš dnu ranný vzduch. Je ostrý a chladný. Naozaj jemne poprcháva (spomienka na Tasov). Nohy ešte nachvíľu vložíš pod vedľajší spacák, vždy je tam tak trochu teplejšie. Klbko sa roztvorí a pomaly sa vstáva. Umývanie zubov. Vodou treba šetriť. Na najbližšej zastávke musíme doplniť zásoby. Ukladáme spacáky, skladáme sedadlá, obliekame si čisté veci a pomaly vyrážame. Na začiatku jazdy nám hudba nechýba, počúvame len vietor, zvuk krajiny. Zastavíme sa na raňajky a kávu. Hľadáme miesto, ktoré nám je sympatické. Všetko dôkladne preskúmavame, nenavštevujeme miesta, kde sme už boli, chceme vidieť niečo nové. Miestni vždy dobre poradia, no často sa spoliehame na vlastnú intuíciu. Ty väčšinou šoféruješ a ja referujem, čo vidím. Meandre riek, vysoké topole, dravé vtáky, posedy, kríže za dedinou, farba svetla, kopce, hory, krčmy s predzáhradkami (milujem tie pod stromami, orechmi a lipami), opustené domy, vysnívané obydlia, dlhé verandy, zarastené záhrady, rozvešané prádlo, žltnúce Smrekovce opadavé, srnky v diaľke. V rovnakom momente zistíme, že sme hladní, začneme sa cez okno auta obzerať na príjemné miesto na oddych. Dnes prší, čiže nejaký altán by to zachránil. Povieme si to isté nahlas a za pár minút naozaj narazíme na super miesto so strieškou a ohniskom niekde pod lesom. Hurá! Počas pekných dní nám postačí deka a chládok niektorého zo stromov. Štekajú po nás psy, neveriacky na nás hľadia domáci spoza plotov. Odkrajuješ chlieb a syr, ja rozprestieram obrúsok. Nemusíme sa na ničom dohadovať, jednoducho len robíme to isté.  Po jedle sme mierne unavení, nasleduje krátky odpočinok. Občas auto odstavíme na bezpečnom mieste, zoberieme vaky, spacáky, hamaky, kráčame nad dedinu a strácame sa v zákrutách vysokej trávy. Pripravujeme si pelech, kúpeme sa v potoku, beháme nahí po lúke, zakladáme oheň a pripravujeme večeru, počítame hviezdy, objímame sa, hráme karty, ktoré sme popísali heslami. Niekedy máme šťastie a objavíme prastarý strom, temnú jaskyňu, vodopád a podobne. Čas sa stráca niekde nad poslednou dedinou, zaspávame, vstávame, kráčame a vezieme sa nejak mimo neho. Opraté oblečenie (mydlo je základ) visí natiahnuté na šnúre medzi borovicami, veje, počuť len vietor, občas štekot psa z dediny, tvoj dych a lietadlá.   

RADKA:

Niekto jej povedal, že najprv si musí zohnať auto, keď chce cestovať. Požičala si od kamarátky, ktorá ho na onen čas zrovna nepotrebuje lebo okrem tohto jedného kusu, majú v domácnosti ešte dva iné modely. Začala sa baliť. Oblečenie, nabijáčky, foťák, švajčiarsky nožík, raw tyčinky. Snáď na nič nezabudla. Odhodlala sa vyraziť v nasledujúce ráno. Celú noc nevedela zaspať a premýšľala, či niekoho vezme so sebou. Dvaja ľudia by sa k nej do auta bez problémov zmestili. Ráno vypila veľké množstvo kávy, aby bola ako tak hore a rozhodla sa, že k sebe vezme jedného človeka. Zaparkovala pred jeho domom a nahlas zatrúbila. Tento človek ešte spal. Vďaka tomu netrvalo dlho, aby ho presvedčila, že má ísť s ňou a vydali sa na cestu. 

Prvé, čo urobili bolo, že si nahlas pustili hudbu, ktorá im pripomínala časy mladosti. Obaja nahlas spievali známe odrhovačky a pretekali sa, kto má silnejší hlas. Smer jazdy určovala náhoda. Spávali v hosteloch a lokálnych penziónoch. Ona snívala o moteli, tak ako býva zobrazovaný v amerických filmoch. Lenže oni cestujú po Európe. Bohužiaľ. Krajina za oknom sa menila s prechodom hraníc, vyhýbali sa veľkým mestám a mierili skôr do divočiny. Reči o tom, že ich smer určovala náhoda boli v rozpore so skutočnosťou. Oni obaja boli v rozpore so skutočnosťou. Vonku sa ochladilo, ale oni sa ešte nevrátili. 

Stali sa z nich kočovníci alebo divoké šelmy.