TÁŇA:
Je skoré ráno. Zita si oblieka svoju vyžehlenú bielu blúzu a jemnunko ružovú sukňu. Zlaté kučery má usporiadané krásne jednu za druhou, zopnuté takmer neviditeľnými sponkami. Dáva si pozor, aby sa jej rúž neotlačil o zuby. Vie, že si ju zákazníci v zrkadle za ňou a cez pult pred ňou detailne obzerajú.
Popod pergolu vchádza ku dverám, otvára ich, ranné slnko ju osvetľuje zľava aj zprava. Vo svojej malej miestnosti si zloží kabelku, posledný krát sa naparfémuje, kráča ku chladničke z ktorej vyberá obrovskú bielu krabicu, tú pokladá na pult pred sebou, vyťahuje postriebrené náradie a zo škatule opatrne prekladá zákusok za zákuskom do interiérovej cukrárenskej vitríny.
Zita si dáva záležať na dodávateľoch. Kedže je milovníčkou pastelových farieb, dezerty musia jeden s druhým ladiť a žiaden by nemal vyčnievať z pastelovej palety. Jej hracie pole musí byť dokonalé. Deň čo deň predsa môže nastať jej šanca a ona verí, že raz do prevádzky zablúdi ten, ktorého opantá našľahaným krémom, naglazovanou čerešničkou, lesklým želé, majstrovsky uhladenou plnkou, exemplárne položeným fondánom, bravúrnym rezom, prvotriednym zdobením a samozrejme poriadne stiahnutou zásterou tesne pod prsiami. Ona sa vystrie nad umytý riad, počká, kým sa zákazník usadí a smelo vykročí jeho smerom. Bude sedieť v cukrárni sám a ona mu spraví tu najlepšiu kávu. Pri jej príprave ho bude nenápadne pozorovať cez navŕšené zmrzlinové kornútky. Napätie bude krájať len točiaci sa centilátor nad jeho hlavou. Bude sa k nej vracať až ju nakoniec pozve do snackbaru a ona si objedná bublinkové šampanské.
Toto je jej sen. Pokiaľ sa splní, naberá zmrzlinu deťom a dá si pozor, aby na naberačke neostal ani kúsok jadranskej zmrzliny navyše, umýva poháre na ktorých sú stopy cudzieho rúžu, zaschnuté tanieriky najskôr namáča, utiera stoly, no jedným očkom stále hľadí na ulicu. Z ruže rastúcej na pergole práve odpadol jeden pudrový lupienok.
Tribute to Cukráreň Ameti, Prievidza
RADKA:
"Um galão e um bolo de berlim, faz favor," povie Nela rázne. Staršia žena za pultom sa na ňu usmeje a prikývne na znak súhlasu. Nela sa zamyslí, pokrúti hlavou zľava doprava a zakričí na ženu: "E um palmier! Obrigada!" Žena jej pohybom hlavy naznačí, že chápe a po chvíli čakania Nele pristane na stole tanier s obrovskou guľou a krehkým špirálovitým pečivom v tvare motýľa. Mliečna káva k tomu. Nela sa spokojne usmieva lebo ešte pred nedávnom nebola schopná rozoznať jeden koláč od druhého a nie to si ešte pamätať ich názvy.
Ľudí okolo nej je dosť, všetci rozoberajú počasie lebo po dvoch dňoch vyšlo slnko a z toho je vždy veľká radosť. Nela má pocit, že sa na ňu každý pozerá, že každý vie, že ona nepatrí do tohto portugalského spolku, a že je na nej niečo podivné. Premeriavajú si ju od hlavy k päte. Ona im to vracia priamym pohľadom do očí. Skúmavo pozoruje tváre mužov v košeliach, vrásky starších žien v kvetovaných šatoch a sleduje, kto sa ako mračí, či smeje.
Myslí na to, že keď zje túto guľu, tak sa sama odgúľa dole kopcom hoci vie, že ju čaká cesta hore. Už si na to zvykla a v duchu je za tie kopce a schody rada lebo má pocit, že aspoň takto bojuje proti celulitíde, a že keby tu žila večne, tak by ju určite nemala. Na druhej strane však má pochybnosti. Vie, že keby tu žila večne, tak by jedla všetky tie sladkosti každý deň a potom by jej tie dlhé prechádzky mestom aj tak nepomohli. Na ďalšej strane tu je však argument, ktorý rada používa v boji za právo jesť sladkosti: keby tu bola bývala žila večne, tak by okrem chôdze hore dole po schodoch a šliapaní do kopcov, predsa surfovala, plávala a bola by tak opálená, že by to skrylo všetky jej nedostatky. To, čo sa odohráva v Nelinej hlave je nevyrovnaný súboj. Nikto z tých ľudí, čo ju pozorujú ani len netuší, nad čím uvažuje. To je koniec koncov dobre. Usrkáva pomaly z kávy, z ktorej sa trochu rozlialo na podšálku, keď ju pani doniesla.
Teší ju, že na vrchu svojho pohára nemá nejaký premyslený latté art, a že tretia kávová vlna nezasiahla toto mesto ako zemetrasenie. Rovnako sa teší ako znovu nastaví svoju tvár tomu pekelnému slnku, ktoré jej pridá novú vrásku na tvári lebo zásadne nepoužíva opaľovací krém. Pomaly si odhryzáva z gule a cukor, ktorou je obsypaná ma všade. Myslí si, že je to sexy, ale zrejme záleží na uhle pohľadu. Nerobí nič, len pozoruje šum okolo seba, ktorý o chvíľu ustane.
