TÁŇA:
Carl Gustav v jeho knihe Človek a objav jeho duše napísal, že sen je divadlom, v ktorom je snívajúci zároveň javiskom, hercom, nápovedou, režisérom, autorom i kritikom.
Poslednou dobou si svoje sny zapisujem. Sníva sa mi o vode. Veľa. Posledný mesiac takmer každú noc. Čistá rieka, zablatené jazero, zamrznuté jazero, minerálka vo fľaši, bazén, vodopád, vodný vír, more, vlny, jednoducho voda v rôznych svojich podobách. Nevedomie.
Sú miesta, na ktoré sa v snoch permanentne vraciam a vzbudzujú vo mne pocit istoty. Tu sa mi nič nestane, tu som nenapadnuteľná snovými "bubákmi". Jedným takým je fiktívny drevený jurkovičovský altánok niekde pod mojim sídliskom obrastený divokými ružovými ružami.
Sú miesta, v ktorých sa strácam. Vždy sú to budovy (ja), veľké komunistické továrne, komplexy, tmavé chodby, jaskyne. Jeden sen sa dokonca vracia v intervaloch už nejakých desať rokov. Prechádzam ním planinou zarastenou cezmínou (taká tá vianočná rastlinka s pichľavými voskovými listami a červenými bobuľkami). Orientujem sa podľa slona, ktorého musím obísť z ľavej strany, aby som sa dostala k starému domu stratenému kdesi v cezmínovom lese. Vždy sa v ňom stratím, nikdy neviem nájsť cestu von, som zúfalá. Niekedy sú v ňom aj iní ľudia, zvuky, krik a moje strachy. Vždy sú však tieto miesta temné, neosvetlené a s veľkým množstvom zákutí.
Boli miesta o ktorých som bola presvedčená, že sú reálne a že som ich navštívila. Boli tak krásne, že som túžila po tom, aby som ich mohla niekomu ukázať. Medzi také patrí napríklad skala skrytá v lesoch alebo skala v lese za riekou. Zaujímavé je, že je to vždy monumentálny a obrovský kus kameňa. Pár krát som sa otca pýtala, kde to je, že sme tam boli spolu ale po čase ma presvedčil, že žiadne také miesto sme nenavštívili a ja som musela uveriť tomu, že sa nachádza iba v mojich snoch.
Sú sny, po ktorým sa ráno zobudím bez náušníc, stratených niekde v posteli, v ktorej sú prikrývky a vankúše tak poprehadzované akoby tam spalo sto tisíc surikát.
Sú noci keď sa mi nesníva nič. Sú obdobia, kedy sa mi nesníva nič. Ale sú aj také, kedy sa mi sníva stále.
Áno, robím to aj ja. Analyzujem. A nielen sny, aj dni. Predchádzajúce dni a noci, situácie, ktoré s mojimi snami môžu súvisieť.
Pár krát sa mi stalo, že moje sny boli zamerané na čisto zmyslové pôžitky. A to konkrétne dva - zrak a čuch. Môže to znieť akokoľvek, ale dve noci po sebe sa mi snívalo o farbách, odtieňoch. Paleta červenej, ružovej a tyrkysovej. Nové prídychy starých farieb. Niekedy počas spánku zacítim vône - väčšinou veľmi príjemné. Nemajú žiaden pôvod. Dvere aj okná v izbe sú zatvorené, nikto sa v nej nepohybuje. Raz sa mi stalo, že som zacítila hrozný pach. Vraj zlé znamenie. Znamenia však nechám znameniarom.
Zo zapisovania snov sa stala príjemná rutina. Ranný budík síce spôsobí to, že si sny nepamätám, no väčšinou sa počas dňa samé "vynoria" znova a ja môžem veselo zaznamenávať.
Neraz ma moje sny ovplyvnili. Sú sny akousi intuíciou? Sú plné ľudí... Konkrétnych, ale aj prízrakov, fantómov bez tvárí, možno pozorovateľov, účastníkov. Publikum. A som znovu pri tom Jungovi.
Každopádne sú nepreskúmanou a nepredvídateľnou krajinou, do ktorej sa s veľkou láskou každú noc vraciam a čerpám z nich veľa veľa inšpirácie. Sú to miesta, ktoré by som chcela (občas aj nechcela) vidieť, zaliate atmosferickým svetlom, v teplých farbách, rôzne parky, kaštiele, staré záhrady, lesy, verandy, krajiny, etc.
Jednu zvláštnosť ale moje sny majú. Väčšinou sa v nich nerozpráva. Psychoanalytici, čo vy na to?
10.11.2015
Som u Radky na návšteve a vo vani plávajú malé priesvitné rybky. Bez vody. Vo vzduchu.
Dávno
Na Islande bol pri rieke československý stánok s občerstvením, v ktorom sa dalo platiť eurami a jedna Slovenska z Nového Mesta nad Váhom sa sťažovala, že jej káva nemá dobrú cremu...
03.12.2015
Kúpeľné mesto. Cukráreň / kaviareň. Rada by som si dala niečo sladké. Ovocné poháre vo vitrínach vyzerajú nádherne (farebné ovocie, puffy šľahajda). Podídem k nim bližšie a zrazu sú staré, škaredé a obschnuté.
12.01.2016
Sedela som J. na kolenách. Niekto klopal, odišiel otvoriť dvere, no jedna jeho časť zostala stále pri mne, zatiaľ čo tá druhá sa rozprávala s Maťom, ktorý priniesol do bytu malé ovce.
12.01.2016 v inom čase
Sedím s I. niekde vonku na terase kaviarne. Hráme hru, v ktorej musíme napísať vtipný verš súvisiaci so slovami:
oheň
voda
vzduch
zem.
I. mi pripravil krásnu, vizuálne pôsobivú kartičku, ktorej obsah sa nedozvedám pretože vstávam do práce.
14.01. 2016
J. si v kiosku kupuje noviny s farebnými fotografiami rôznych abstraktných tort - aranžovaných len tak v lese na zemi. Kruh z ihličia a kvetín položený na zemi v machu a v strede kruhu sviečka zapichnutá v hline. Noviny okrem cukrárskej tvorby "čo les dal" pojednávali o prírode, rastlinách, permakultúre. Stáli 99 centov. Bola som šťastná a začítaná.
Toľko krátky prierez mojimi imaginárnymi snovými predstavami.
RADKA:
Keď som bola malá, často sa mi opakoval jeden sen.
Prelietala som ponad more na padáku. Na kolenách som mala položenú hŕbu kníh. Vždy, tesne pred pristátím na pláži, mi knihy popadali do mora.
S pádom kníh som sa zobudila. Zakaždým. Neviem, či sa mi vôbec niekedy podarilo pristáť na prázdnej pieskovej pláži. Doteraz vidím ako tie knihy, jedna po druhej padajú do vody. Bola som presvedčená o svojej vine. Iste som do nich nešikovne drgla a oni sa rozleteli do vzduchu, a to napriek všetkým mojim snahám udržať ich na kolenách a šťastne pristáť. O to mi predsa šlo, ale nikdy sa to nepodarilo. Časom tento sen vyprchal. Nepamätám si, že by sa mi s rovnakou intenzitou objavoval nejaký iný. Tie ďalšie, mnohokrát veľmi kolosálne, mali premiéru a derniéru v jednu noc (alebo deň). Možno sa len niekde ukrývajú.
*
Zlo malo v mojich snoch minulých, jasnú podobu. Zakaždým to boli náckovia. Skrývala som sa pred nimi, bila som sa s nimi, spriadala som plány ako ich zlikvidovať.
Raz sme sa s mojou partiou ukryli na maličké točité schody určené skôr pre líšky ako pre ľudí. Natlačený v malom priestore za tromi zamknutými dverami sme v tichosti čakali. Najprv rozmlátili prvé dvere. Potom druhé. Už boli pri tých najmenších, za ktorými som sa ako prvá ukrývala ja. Trieskali do nich a kopali. Ja som len rýchlo a zhlboka dýchala a potichučky čakala kedy si po mňa prídu.
Zobudila som sa schúlená do klbka, hlavou ku dverám. Prudko som vstala a prešla sa po izbe. Hore dole. Nádych výdych. Hore dole. Nádych výdych. Hore dole. Rozpínala som ruky. Potrebovala som sa zbaviť silného klaustrofobického pocitu.
minulosť
*
Spánok ako vytrhnutie z reality.
Spánok ako dar.
Spánok ako vykúpenie.
*
Sny poskytujú alternatívu.
Sny poskytujú azyl.
Sny poskytujú alibi.
prítomnosť
*
Rada otravujem ľudí s tým, čo sa mi snívalo.
Rada si to zapisujem.
Rada si to spätne čítam.
Rada sa o snoch rozprávam.
hlúposť
*
Snívalo sa mi, že sa zobudím až na jar. (Nový rok 2011)
7.3.2002 bude svadba. (2000)
V Ljubljane mi prišla sms od Oidipa v znení: „Idioti!!!“ (jún 2011)
Všetci muži v drevenom kostole mali na temene hlavy prelepený obväz leukoplastom. Vyjsť z kostola bolo možné len cez obchodné centrum, ktoré následne zmizlo. Kráčala som a vedľa mňa šla aj čiernovlasá žena s 10 ročnou dcérou. Prišli sme až k moru. Vo vode bola Smrť. Žena sa ospravedlnila, podišla k nej a chytila Smrť za ruku. Začala svietiť. Klepala sa akoby ňou prechádzal elektrický prúd. Odrazu to všetko zmizlo a bola som opäť v drevenom kostole. Na pohrebe onej ženy. Hrala na organ a jej vlasy boli žiarivo blond. Keď dohrala, tak podišla ku mne a ukázala mi knihu, v ktorej boli obrázky mužov s obväzom prilepeným leukoplastom na temene hlavy. Vraj je to rituál. (december 2005)
Havel mi bral krv, ktorá vyzerala ako zafarbená vodička. Následne usúdil, že som anemická. (20. december 2009)
„My máme na záhrade pandy? Veď to už ani v Číne nemajú!“ (máj 2012)
Utekala som na koni pred ŠTB. Cesta končila útesom (pod ním len voda). Skočila som a dívala som sa ako sa to konské telo ponára nohami nahor. (január 2012)
Odpadla som a v čase krátkej straty vedomia sa mi snívalo, čo by sa mohlo stať, ale nestane sa. Niekto v mojom okolí vykrikoval: Sanitka! Sanitka! Prebrala som sa. Lekárske vyjadrenie: Zmeniť životný štýl a životosprávu. (január 2012)
Dom s presklenými stenami a za nimi more. Ľudia a v nich všetky emócie sveta --- po ktorých nasledoval pád z postele. (júl 2012)
MOSAMBIQUE ALEBO MARTINIQUE?! (jún 2015)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára