Názov nedeľa pochádza zo slovanského "ne delati" čiže "ne robiť."
A keďže sa mi dnes totálne nechce písať, rada by som Vám, milé čitateľky a čitatelia priblížila aspoň to, ako vyzerá taká nedeľa u mňa. Áno, viem, ste sklamaní. Urbanová opäť neponúkne hlboký a zmysluplný text a zostáva zakliesnená niekde medzi hrbolatými skalami Mariánskej priekopy. Je to desivé, tmavé a tajomné miesto.
Nedeľu si cením. Aj napriek tomu, že po nej nasleduje pondelok. Rada ju trávim sama. Sama, hermeticky uzatvorená vo svojej malej plechovke so zájdeným a dávno neplatným nápisom "detská izba" na dverách. Sama vo svojom malom akvárku niekde na druhom poschodí bieleho tehlového domu v nekonečnom a neutíchajúcom oceáne zvanom Bratislava. Nohy pristávajú na umelej kožušine pri posteli, kráčajú do kuchyne, kde si varia škoricovú kávu (je predsa nedeľa) a po krátkej chvíli opäť zapikujú do ešte teplých perín.
Naľavo od postele je knižnica. Rada si listujem svojimi knihami. Zvyčajne ich povyberám tak dvadsať, čítam si úryvky, občas si niečo len tak vypíšem a zaznamenám, poprezerám si obrázky, odchlipujem zo škoricovej kávy, chrbát mám podložený vankúšmi, zapínam online rozhlasy, v éteroch často natrafím na čítanie na pokračovanie, ktoré sa akoby zaseklo v roku 1979 a tak prelaďujem na medzinárodné / české stanice. Nakoniec však vsadím na istotu a pustím si Osudy, cyklus, ktorý nikdy nesklame (product placement).
Niekedy si zapnem počítač a strácam sa v nekonečnom množstve blogov, fotografií, článkov a názorov. Linky Vám neposkytnem. Baví ma mať tajnosti. Aspoň nejaké. Káva mi vychladla. Zabudla som na ňu. Ako vždy. Studená je dobrá vraj na krásu. Preťahujem svoj mačací chrbát, pričom zisťujem, že už je priveľa hodín a mala by som niečo zjesť. Cyklus Osudov doznel už pred dobrou polhoďkou, ja sa odoberám do kuchyne a jem malú porciu jedla, pretože som predsalen ešte trochu plná z kávy.
Poobede zvyčajne vyrážam na návštevu, prechádzku do lesa, do mesta, do kníhkupectva alebo reštaurácie. V nedeľu si totiž ako v jediný deň v týždni doprajem aj drahší chod. Mangez bien, riez souvent, aimez beaucoup, viete ako. Večer pozriem nejaký ten dokument v archívoch, pustím si hudbu a pripravujem sa na nasledujúci týždeň (operiem, upracem si izbu, polejem kvety a tak).
Pokiaľ nedeľu trávim s niekým, rada chystám raňajky, pečiem buchty pre vnúčatá, rada robím skoré nákupy na ulici, ktorá sa ešte nestihla prebrať a presvetliť nedeľnými slnečnými lúčmi. To mám rada. A aj dlhé prechádzky ruka v ruke. A koláče a kávy v kaviarňach. A príbehy zamotané a odmotané v knižkách. "Obyčajné chvíle mojich obyčajných nedieľ."
Tak do znedelenia, priatelia!
RADKA:
Zobudil som sa v cudzej posteli. V cudzom
tele cudzí duch. Otvoril som cudzie, veľké oči a pozrel sa do cudzieho
výhľadu. To, čo sa dialo za tým špinavým oknom bolo neuveriteľné!
Cudzie mi boli aj myšlienky. Mal som skvelé
nápady, ale neboli moje. Netušil som, že cudzina sa mi zaryla pod nechty
hlbšie, než dýka do hrude ženy, ktorú som včera namaľoval na bielo.
V hlave mi to žilo. Jedna veľká džungľa.
Hranice mi boli rovnako cudzie ako ochlpenie na mojich vypracovaných lýtkach (ktoré
boli mimochodom rovnako skvelé ako tie nápady štverajúce sa na chrbty jednorožcov).
*
**
***
Jedine pigmentova škvrna na stehne, v tvare
Československa po čtyridsiatom piatom, ostala na svojom mieste.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára