TÁŇA:
Amerika je dnes najtragickejšou zemou na svete. (Až po Slovensku). Povedzme. Povedzme, že desaťročný Juraj má za úlohu napísať referát o Amerike. Čo v ňom spomenie? Aké budú oporné body jeho textu? Čo patrí k najdôležitejším informáciám, ktoré obohatia zvedavé duše a mentálne knižnice jeho malých spolužiakov? Čo ani nestojí za zmienku?
Čo ani nestojí za zmienku?
Tu sa Juraj nad písankou jemne pousmeje, otvorí svoje pero na bombičku (áno, ešte stále) a v hlave mu tkvie zárodok vtipného a odvážneho plánu. Začne vtipom, ktorý počul niekde na ulici.
Juraj Dalecký, 5.B
Ako sa volá inteligentný muž v Amerike?
Turista.
(Juraj sa na začiatku referátu rozhodne zavtipkovať aj druhý krát).
Amerika je sústava vápencových lomov v Českom krase.
Juraj sa nechá uniesť a ako nadpriemerne kreatívne dieťa tvorí nadmieru zaujímavý text, s ktorým je nadspokojný.
Amerika je aj v Českom krase, bol to aj názov vlaku Adolfa Hitlera (to je ten pán, čo sa príliš rozčuloval), kapela Rammstein má album s názvom Amerika. A ako všetci viete, lebo to pani učiteľka už predtým povedala, Amerika je aj svetadiel. V Amerike vyrábajú super autá. Vlastne sa tam všetci vozia na autách a autám je aj všetko prispôsobené. No a keďže sa všetci vyvážajú, tak sú aj tuční. Normálne tučibomby. A kto nie je tuční, ten vraj je kokaín, čo síce neviem čo je ale asi sa z toho chudne. V časopise som videl aké veľké porcie jedla tam podávajú ľuďom. Toľko moja mama naservíruje celej rodine a ešte nám zostane aj na zajtra. A naje sa aj náš pes. Minule bola na Discovery taká relácia, kde jeden bachratý muž jedol strašne veľa jedla. Nič som nerozumel ale zato som videl! To bolo strašné! Všetko mu to vypadávalo z úst. Všimol som si aj takú zaujímavú vec. Tri najobľúbenejšie jedlá v Amerike začínajú všetky písmenkom H. Hamburger, hranolky a hot dog. Nepovažujem to za náhodu. A všade pchajú kyslé uhorky a všetko pečivo je tam vraj strašne sladké. To mi povedala Peťa z béčky, lebo jej oco je hokejista (zase h) a žili vraj v Elej. To bude asi nejaké mesto. Ďalej čo viem povedať o Amerike je, že sa vo filmoch veľa bijú, aj keď vlastne to môžu byť aj filmy z Anglicka alebo Austrálie, lebo tam sa tiež hovorí anglicky. Podľa mňa je to ale z Ameriky. Lebo všetci sa len vozia v autách, jedia kokaín a potom sa nudia, tak vyvolávajú zbytočné konflikty. A ešte o tom aj točia filmy. A ďalej. V tých filmoch sú všade ich vlajky. Na vlajke sú hviezdy (zase h). A asi tam stále žijú dinosaury, pretože som ich tiež videl vo filmoch. No a potom majú ešte roztlieskavačky a futbalistov, ktorí sú buď veľmi obľúbení alebo veľmi neobľúbení. A všetci škriekajú. Vždy. Ja som tam nikdy nebol, tak iba píšem o tom, čo som videl vo filmoch, ktoré si oni sami točia. A všetky ženy sa tam hrozne machlia a furt iba nakupujú. Takže asi majú aj veľa peňazí. Aj baby v mojom veku sa tam machlia. Minule mama počúvala ráno rádio a tam chodia také správy zo sveta vedy a techniky. To ma vždy zaujíma, síce tomu nerozumiem ale keď sa opýtam maminy, tak mi to vysvetlí. Tam tiež vraveli o Amerike. Že v nej znepokojivo silnie placebo efekt. Tak som zostal aj ja znepokojený. Čo je to placebo efekt? Že to je taká tabletka, ktorá nelieči a vlastne to ani nie je liek. A oni to jedia. A čudujú sa, že im to pomáha. Ja teda neviem ale mne príde tá Amerika nejaká divná.
Juraj nepoužil na tvorbu svojho textu google ale empiricky si na základe toho, čo videl a počul, urobil mienku o Amerike. Nakoľko je jeho text pravdivý posúďte sami. Referát koloval celou zborovňou. Povráva sa, že určití pedagógovia si ho nechali týždenníkmi prefotiť dolu v kopírke. Rodičia o texte, ktorý ich syn odovzdal až do ZRPŠ nemali ani tušenia.
RADKA:
HUMORESKA
BEZ HUMORU
Hlavne, nech sa nevyzúvam! Tak znel pokyn z úst
korpulentnej hostiteľky. Na tvári mala masku, ktorú si nechala priviezť až z Venice.
Oh, Venice, Venezia! A po našom len Benátky. S výrazným „B“, ktoré
duní ako basa. Opakovala to až dovtedy, kým som nepokynula hlavou a výrazom
očí nepovedala niečo v zmysle „wow“. To jej bohate stačilo na to, aby mi
prestala venovať akúkoľvek pozornosť. Vonku bolo toľko snehu, koľko táto
zúbožená krajina za pár rokov svojej existencie ešte nezažila. Koberce v dome
vytrvalo sali sneh z topánok prítomných. Dokedy to tak vydržia, preblesklo
mi hlavou.
Všetci hostia mali na sebe masky. Zrejme
všetci ich mali z Venice, oh, Venezia. Ešte, že si ma nikto nevšimol a ja
som mohla utiecť do kúpeľne, aby som si nakreslila svoju identitu na tvár. V taške
som mala len zopár maľovačiek, ktoré sa pri troche snahy a kreatívneho uchopenia
dajú použiť. Z miestnosti vyšla iná žena. Vyzerala som ako chudobná, chorá
šlapka. Začala som sa tak aj cítiť. O to vraj na podobných akciách ide.
Stotožniť sa so svojou novou identitou a uhrať to až do konca.
Krásne ženy mnou pohŕdali a nejedna si
pri mne i odpľula. Krásni muži si všímali krásne ženy a tí ostatní,
čo ostali sa, sem tam prešli okolo mňa, aby spustili smršť nadávok smerovanú na
pochybnosť mojej existencie. Aj chudobná a chorá šľapka má však svoju
hrdosť. Nedala som sa, vykrikovala som po nich, že sú to všetko pokrytci, ktorí
za mnou aj tak na konci dobehnú. Všetci do jedného a budú ešte radi, že im
dám. Začínalo ma to baviť. Náramne!
Niektoré ženy si, vzhľadom ku mnohovrstevnému
odevu, nevedeli zaviazať ani len šnúrky na topánkach. Takmer za každým, keď sa
o to niektorá z nich pokúsila, padla na papuľu. Mokré a špinavé brady
si potom nenápadne utierali do hodvábnych vreckoviek, ktoré mali po ruke, ale
ako je známe hodváb nesaje, prinajmenšom určite nie tak, ako koberce v tomto
dome. Takže boli stále špinavé aj keď si mysleli, že sú čisté, ale im to nikto
nepovedal lebo ony nevyzerali ako choré, chudobné šlapky. Ony nie!
Bolo to zábavné a barbarské zároveň.
Hudba hrala príliš nahlas. Svetla bolo príliš málo. Veľké lustre nahradili
kyvadlá. Vôňa dymu zase prebila vôňu kadidla. Smiech bol infekčný. Rozkoš sa
sem vtesnala tiež. Dokonca aj Janko Jesenský dorazil, nevídané to prekvapenie!
Na koho ešte narazím, koho rozpoznám v tom dave?
Všetky moje gestá boli posmievačné. Môj výsmech
však nikto nepochopil, čo bolo ešte smiešnejšie. Smiala sa tak, že sa moje slzy
spájali so skvapalneným snehom v kobercoch. Smiala som sa tak, až som sa
za brucho popadala. Smiala som sa tak, že odrazu bolo všetkým jedno, či som
šlapka alebo nie, keďže sa smejem rovnako ako oni. Smiala som sa (predvídavo) aj za teba, lebo ti to teraz nejde. Avšak ja pre to mám pochopenie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára