štvrtok 25. júna 2020

125. Pomaly si navykáme (fiktívne denníky)

TÁŇA:


A. Mám viacero priateliek a priateľov, no kontakt s nimi je záležitosťou slávnostnou, vôbec nie každodennou. Občas navštívia oni mňa alebo ja ich. Žijem sám, a tak sa stalo, že v drobnom styku zaujali miesto ľudí viac veci. Panvica na ktorej varím, sveter, ktorý rád nosím, šálka, z ktorej rád pijem kávu, ceruzka, ktorou píšem, lampa, ktorou si svietim, kefka, ktorou si čistím zuby. Títo všetci mi robia spoločnosť keď sa zobúdzam aj keď zaspávam. Keď jem aj pracujem, v dňoch dobrých aj zlých. Sú to tváre dôverne známe a pomáhajú vytvárať príjemnú ilúziu domova.

B. Podľa Hesseho a svojho vzoru sa starám o rastliny. Pozorujem ich rast, zafarbenie, pupene a kvety, pravidelne ich zalievam, prihnojujem ich slepičincami a otáčam sa s nimi k slnku. Nie je nič lepšie ako chuť čerstvej a aromatickej bazalky alebo mäty. S hocičím a s hocikým. Je to niečo, čo mi rastie doslova pod rukami. Éterické oleje, včely, žilnatina. Esencia prchavého času života.

C. - Dobrý deň, Pierre. Dlho sme sa nevideli. Príliš dlho. Cnelo sa mi. Ste stále tak pohľadný. Ako sa darí?
   - Pozeraj sa na mňa. Hanbíš sa? Takto. Nehýb sa. Buď sama sebou. Natoč hlavu doprava. Skloň bradu. Ver si. Už to bude. Dobre. Výborne. (Proces fotografovania). Toto svetlo ti nesvedčí. Naozaj ťa spoznám, až keď ťa odveziem pod datľovníky alebo oleandre. Chradneš, potrebuješ svetlo. Curiosa n.f.: un objet, un livre, une photographie qui a un caractère érotique. Terme des collectionneur.       
    - Pierre, pamätáš sa na to ako si mi hovoril o...

Hľadím na oblaky a pozorujem ako plynú. Jediný problém s nimi pri meditácii je, že stále prichádzajú nové a nové.

D. Pozrieť si All gas no breaks, prečítať The dialectical behaviour therapy skills

E. L'inconstant = nestály

F. Zamýšľam sa nad slovným spojením Un village de visage (dedina mnohých tvárí) a vraciam sa pri ňom k rodným kopcom, kde navôkol len tak rastie durman a dá sa tam milovať hocikde v strede poľa, čo teda vôbec nie je pohodlné ale zato dobrodružné. Kde sa chodníky nezmenili ani po jedenástich rokoch a lavičky stoja/sedia presne na svojich miestach. Bongá sa stále schovávajú za kameňmi alebo v tráve. Kamkoľvek sa pozrieš vidno kopce. Šampiňóny rastú len tak pri chodníkoch a pred kostolmi sa stretávajú ľudia v bielych košeliach a sukniach. Väčšinou to tam zíva prázdnotou, no počas pracovného týždňa sa koncept kaviarenskej kultúry už zľahka dostal aj sem. Desať deka prievidzského šalátu a rožky (ale tie puff maslové). Večer to tam vonia lipami a bujónom z miestnej potravinárskej fabriky. Všetko sa miesi so všetkým. Korene sú navždy zapustené. Plechové strechy natreté. Reči sú väčšinou prázdne, rodiny rozvrátené a bane stále otvorené.

G. Ľudia a predmety v hmle vyzerajú dosť čudne. Majú oblé hrany a nie sú dostatočne ostrí a ostré. Ale len v diaľke. Hmla je jedným z mojich najobľúbenejších prírodných úkazov. Tá atmosféra. Tie kučery vo vysokej vlhkosti. To tajomno za tým všetkým. Mystická hmla, z ktorej sa môže čokoľvek vynoriť. Podobná hlbine mora, kde si plávaš a pociťuješ absolútnu slobodu.

H. Hovoria mi vety a ja ich prekladám do španielčiny. Marshmallow (Ibiš lekársky - nezapriem sa)/oblak horí v ohni. La nube está ardiendo en el fuego. Dúha je farebná. El arcoiris es colorado. Tento strom je veľmi vysoký. Este árbol es muy alto. Táto realita je veľmi posunutá. Esta realidad es muy cambiada.

CH. Predstavujem si ťa v tej vašej kuchyni. Sedíš na gauči, nad tebou plagát Alfa, fajčís cigaretu, ktorú si dostala, počúvaš autá idúce po mačacích hlavách a škriekajúce vtáky v klietke. Juráčkove denníky máš prelustrované z každej strany. Na pečivo si ukladáš nakladaný perilový list. Vidíš byt Davida, režiséra, z našej fakulty. V izbe más chládok a prítmie. Ako vždy. 

I. Vína by mohli chutiť aj podľa ľudí. Stereoizoméry plís! Pri privoňaní by sa vám pod viečkami zableskol obraz človeka. (Nieže by to bez vína nešlo). Každopádne by sa dalo rozoznať, či má dotyčný slabosť na slamu, tmavé bobuľové ovocie alebo exotiku vo forme šťavnatého manga, melónu alebo ananásu.

J. Pri tomto písmene skončím. Kristove roky. Portrét mladého umělce ve středním věku. Celovečerní debut Juraje Jakubiska, jedné z nejvýraznějších osobností slovenské kinematografie, je tragikomickou výpovědí o pocitech a životních vyhlídkách muže, jenž se nachází v příslovečné polovině života. Film se zaměřuje na slovenského malíře Juraje, který žije v Praze a dosáhl Kristových let, tedy pomyslného středu života a je před ním rozhodnutí jak bude pokračovat. Seznává, že doposud se mu dařilo vyhýbat se veškerým závazkům, nicméně to se nezdá jako dobrá strategie do budoucna. (Wikipedie)


RADKA:


I. Posledné dni boli divoké a nabité všetkým, čo mi v normálnom živote chýba. Viem, že nežijem normálny život, viem, že sa opäť raz nachádzam v akejsi bubline, viem. Dokonca viem aj to, že neustále behanie z bodu A do bodu B, či C, odrazu napĺňa môj život v prítomnosti. Nevadilo by mi ani zistenie, že je to vata, to je jedno. Jednotlivé trajektórie majú cieľ a to mi, v tejto chvíli,  pripadá podstatné. Zbavil som sa kŕčov v brušnej dutine, nesledujem dianie vo svete, uzatváram sa (a paradoxne aj otváram) v mikrosvete a nerozumiem otázkam novinárov. 

II. Údajne sa toho dá stihnuť počas týchto dní mnoho. Začať čítať, naučiť sa cudzí jazyk alebo hru na hudobný nastroj, kresliť, tráviť viac času s deťmi, ak nejaké sú v ohraničenom priestore jedného obydlia. Nestíham nič z toho. Home office je pre mňa nová disciplína, ktorej sa učím za pochodu. Sú dni, keď idem spať so zapnutým počítačom ležiacim vedľa mňa, aby by nič neuniklo, aby som nebola sama v takej veľkej posteli. Vítam v nej svet a kývam návštevníkom na pozdrav. Fyzicky do nej nikto neulíha, virtuálne z nej nikto nevstáva.

III. Zisťujem, kto som a kým byť nechcem. Pomaly si navykám na iný spôsob bytia a zneisťuje ma to.

IV. Volám jej každý deň, aj keď je ďaleko. Nevadí, že to nikdy nezdvihne, mne celkom stačí môj malý denný rituál vyťukávania jediného čísla, ktoré si pamätám. Neviem, čo by som jej povedal, ak by to zdvihla. Možno len niečo v zmysle, že verím všetkému, čomu verí aj ona alebo možno, že verím bezpodmienečne len jej. Trochu by mi zrejme vadilo, ak by nerozumela, čo jej chcem povedať. Predsalen je to nejaký ten mesiac, čo sme sa nevideli a jej zmysel pre moje chápanie vyprchal asi rovnako rýchlo ako môj lacný parfém. Zase ju podceňujem a to ja vlastne nerád. Hmm... Chcel by som počuť jej mlčanie a svoje vlastne tiež.

V. Každý večer sledujem suseda, ako sa prezlieka do pyžama. Tieňo hra listov stromu, ktorý oddeľuje jeho priestor od môjho, je zakaždým iná. Každý večer, keď zaspávam dúfam, že sa ráno zobudím a všetko to bude len sen. Každé ráno, keď vstávam, nie som schopná zvihnúť sa z postele a šepkám do vankúša: "Zase raz?!"

VI. Intenzívne myslím na môj nový crush, ktorý netuší o mojej existencii.

VII. Aj keď by som veľmi chcel, tak nečítam. Neviem sa sústrediť na malé písmenka, na text vo všeobecnosti. Podlieham vizuálnym vnemom a písmo ma neláka. Sú chvíle, keď si to vyčítam lebo si vravím, že nastal ideálny čas, ale on ideálnym nie je. Dúfam, že zase raz čítať začnem.

VIII. Dnes som sa prechádzala vyprázdnenými ulicami a ucítila som pokoj. Obdobný relaxačný zážitok som nemala už veľmi dlho. Malé radosti.

IX. Opral som, bielizeň vyvesil, vypočul si fragmenty hovoreného slova, zalial kvety, pozrel sa pár krát na seba do zrkadla a znovu si objednal to isté jedlo z tej istej reštaurácie ako včera.

X. Predstavujem si ako sa ladne pohybujem, naťahujem všetky svoje svaly a pociťujem úľavu z fyzickej námahy. V hlave mi hučia všetky moria a oceány, ponorím ju do nich bez toho, aby som zadržala dych. Svet pod hladinou žiari všetkými farbami, ktoré si dokážem predstaviť.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára