"Uprostred zimy som v sebe
objavil neprekonateľné leto."
A. Camus
*voľné asociácie*
RADKA:
Neviem ako, ani kedy sa to stalo. Namýšľam si, že mám výpadok
pamäte, ale niečo mi hovorí, že to nie je pravda. Namýšľam si to však ďalej.
Tak to mám vo zvyku a na svojich zvyklostiach nehodlám nič meniť.
I keď zvyk býva označovaný ako „železná košeľa“. To sa mi nepáči lebo
železo na koži by mohlo zoxidovať. Mohlo? Prehodnotím svoje tvrdenie
a radšej sa zvyku zbavím. Snáď. Ak by táto činnosť neprebehla (čo nemení
nič na tom, že ešte stále prebehnúť môže, je to predsa len proces a proces
súvisí s časom), tak mám naozaj výpadok pamäte. Počkať, počkať, to, ale
logicky nedáva zmysel alebo hej? Nuž, nevadí, vytiahneme roletu
a pokračujeme ďalej (pop kultúrny odkaz, ktorý je však skôr alternatívou
vo svojom žánri a napriek tomu mainstreamom).
Namýšľam si toho mnoho a vďaka tomu môžem prekonať tieto dni
a noci. Namýšľam si, že som dobre vychovaná, spoľahlivá, zodpovedná,
tolerantná, flexibilná, spoločenská, že viem dobre hrať šach, že rozumiem
cudzím jazykom, že sa vyštveriam na strom, že preleziem plot, že vypijem desať
panákov slivovice, že zatancujem na námestí, že sa nemusím hanbiť, že viem
čítať medzi riadkami, že viem otvoriť konzervu s paradajkovým pretlakom,
že viem predýchať stratu vedomia v autobuse, že všetci Hoffmani sú si
rodina, že mi mesiac v určitých fázach svieti v noci do ksichtu, že
gold is the new black, že fašizmus vymrie po praslici, že dôjde
k radikálnym zmenám, že preplávam La Manche, že ti raz zamotám hlavu, že
straka skryje ukradnutý orech, že objavím poklad ukrytý v záhrade.
Fakt neviem kedy, ani ako sa to stalo. Zrejme mi vypadla pamäť.
Z vrecka, ktoré som si nezazipsovala i keď som mala. Papierové
vreckovky v tom vrecku, v tom vrecku, v ktorom bola predtým aj
pamäť, ale už nie je, tak tie vreckovky vo vrecku ostali, ale čo s nimi,
že áno? Bude to dar pre cudzinca. Dobre. Napíšem na ňu svoju adresu, aby som sa
nestratila.
Me quemo por dentro.
TÁŇA:
Čo rastie v temnej pôde sklamania? Al - kemi znamená čierna zem a to konkrétne v údolí rieky Níl. Alkémia, alkímia, alchýmia - názov pochádza z arabčiny. Akú farbu má farba chvíle? Kto je ten tretí, ktorý vždy kráča popri tebe? Farba chvíle je zlatá.
Ja ale žijem zo studena chladného severu. Vraj som bohyňou čarodejníctva. To znamená, že aj zimu viem ľahko v leto premeniť. Vlastním sokolie rúcho, koč ťahaný mačkami a kanca so zlatými štetinami. Iní vravia, že som aj vedomkyňou lásky a krásy a party girl Aesiru. Mám rada veci, ktoré v sebe majú pomlčku. Moje vlasy sú blond. Mám slabosť pre krásne šperky. A pre basu, och. A rada provokujem. Vlastním niekoľko rastlín, ktoré nazývam svojimi a rada sa nimi obklopujem. Ďatelina, ľudovo nazývaná "trojka". Mak. O jeho účelnosti snáď hovoriť nemusím. Prvosienka s jemnou podmanivou vôňou a so sklonenými kalichmi. Ruža - vitaminiferum, diuretikum, mierne adstringens. Tú používam aj ako parfém. Santal, jahoda, myrta a tak. Nič z toho pravdepodobne nepoznáte. Nikdy vás to nezaujímalo. Môj pohľad je uhrančivý, prenikavý a jasný.
Party girl Aesiru? Zlé jazyky! Ľudia radi označujú slasť za neresť.
Prechádzala som sa jedno ráno na hranici môjho kráľovstva. Došlo mi imelo a narýchlo som ho potrebovala (nie, nepoviem na čo). Keďže moja krajina susedí s krajinou tých čiernych rozprávkových bytostí malého vzrastu, niet divu, že som ich stretla. Nie vždy mám chuť na rozhovor. Ale pozor! Takú krásu som v živote nevidela! Ten najčarokrásnejší šperk. Nazvali ho Brisingamen. Vraj celé striebro sveta sa nevyrovná jeho hodnote. Tak sa pýtam tých zakrpatencov, že čo sa teda jeho hodnote vyrovná. Že za čo ho od nich môžem kúpiť... Viete, čo mi povedali? Že za moju lásku. Že tá sa jediná vyrovná jeho kráse a hodnote. Pokiaľ s každým z nich strávim deň a noc, Brisingamen bude môj. Zabudla som na to, že som kráľovnou a s týmto paktom súhlasila. Preto party girl.
Náhrdelník vlastním. No za to už nevlastním manžela, ktorému sa tieto klepy samozrejme doniesli. Ani sokolie rúcho mi nepomohlo. Dostala som trest. Ten zlatý šperk musím nosiť do konca života na sebe. Také takmer neviditeľné poznávacie znamenie. Ehm. A vraj mám svoju lásku hľadať. Ak na neho natrafím, vráti sa ku mne. Počas putovania som bola statočná, no občas som sa uchýlila k plaču. Pokiaľ sa moje slzy dotkli zeme, premenili sa na zlato v kameňoch. Tie, ktoré padli do mora sa premenili na jantár.
Mumifikácia momentu. Zabalzamované slzy. Kúsok leta na mojom krku. A zima. Tá zima.
Čo ten akcent? Odkiaľ ste? Môžem vám priniesť nejaký drink?
-
Vďaka. Dala by som si golden haze. Ten mám najradšej.
Mám, som, vlastním, rada. Leto, zima, leto, zima.
