13. Zamilovala by som ho

RADKA:


Z výpovede obžalovanej:

Už niekoľko mesiacov sa neholil. Chodil po byte zarastený ako Krakonoš a sledoval svoj odraz, kde sa dalo. Na mňa sa ani nepozrel. Spávať chodil skôr než ja. Zrazu mu vadilo vedľa mňa upadať do sna. Vôbec sa mi už nezdravil. Prestala som pre neho existovať.

PAUZA

Obžalovaná prestala vypovedať. Napila sa vody a uprene sledovala stenu oproti.

Bola to len hra.

PAUZA

Chcela som ho vyprovokovať k činu. Myslela som si, že tak uvidí, že viem byť dravá, a že si ma začne znova všímať a chcieť. Šlo mi hlavne o to, aby ma chcel, aby sme spolu znovu normálne koexistovali, spávali, smiali sa a vyprážali rezne.

PAUZA

Obžalovaná opäť pije vodu.

Vošla som do kúpeľne, keď sedel vo vani. Ponorila som mu hlavu pod vodu. Na hladinu sa vyplavovali jeho fúziská a vlasy spolu s malými bublinkami. Vôbec sa tomu nebránil. Bol veľmi pokojný. To ma začalo znepokojovať. Tlačila som hlavu silnejšie a silnejšie. On nič. Akoby sa nič nedialo. Jeho nečinnosť ma iritovala viac a viac...

PAUZA

Po chvíli som si uvedomila, že bublinky zmizli, niekam sa vytratili a popraskali vo vzduchu. Vytiahla som ruku z vody. Zvrásnená koža mojich prstov mi v tej chvíli pripadala ohavne. Nevedela som sa ňu prestať pozerať a skúmať každý jeden záhyb.

PAUZA
Obžalovaná prestala vypovedať.

TÁŇA:

1///

Ja som do Janka. Prečo? Lebo je pekný. A dal mi jabĺčko a na karnevale sme spolu tancovali. On je do mňa tiež. Lebo ma šklbe za vlasy a potkýna. A mama povedala, že keď mi chlapci robia zle, tak sú do mňa. Aj keď som cikala, tak sa na mňa pozeral. Vtedy ma pichlo v srdci. Niekedy sa so mnou hrá na ihrisku a na prechádzke do lesoparku sa so mnou chce držať za ruku. Oci? A keď sme boli v škôlke v prírode v Tatrách, tak ma strašil, že za nami ide medveď, žiadny medveď tam ale nebol. A keď mi do pamätníku nakreslil srdce, tak to asi znamená, že je do mňa, nie? Veď som najkrajšia z celej triedy, tak do koho by asi bol iného, nie?! A keď som sa na tanečnom pošťala, tak sa mi ako jediný nesmial. A oci, mne je to aj tak jedno, ja som do neho a hotovo!

2///

Posadnutosť. Tak nejak by sa to dalo nazvať. Nemôžem ho dostať z mysle. Od začiatku jeho dňa až do konca. Do tmy. Myšlienky po dvadsiatejdruhej. Ako leží v perinách, má zatvorené oči. Ako vstane, ako sa postaví, pretrie si oči, prejde sa po byte. Ako si dlhé strapaté vlasy zopne do gumičky. Ako si varí kávu, ako kreslí, púšťa si hudbu. Ako kráča, ako skateboarduje. Na čo sa pozerá, na to ako hovorí. Na to, čo hovorí. Na to ako sa košela dotýka jeho hrude. Na to ako sŕka víno svojimi perami. Aký zamat má v hlase. Ako na mňa hľadí, keď ho náhodou stretnem na ulici/v kaviarni/bare/galérii. Na čo myslí? Páčim sa mu? Čo si vraví? Chce ma? Má niekoho? Nie je gay? Na to ako listuje monografiami. Na to aké má asociácie, minulosť. Na to ako sa opiera o kuchynskú linku, na to ako niekde čaká v rade. Na to ako šál v zime obopína jeho krk. Odkiaľ je? Zoznámi ma s ním niekedy niekto? Prečo ma neosloví? Rozpráva sa niekedy sám so sebou? Vie rozprávať o svojich pocitoch? Je jeho prejav rýchly alebo pomalý? Ako bozkáva? Ako sa miluje? Má kapelu? Pláva? Spieva? Fotí? Čo študoval? Čo ho zaujíma? Kde sa cíti dobre? Má rád hory? Prechádza sa rád? Ovláda umenie zvukovej skladby? Je častejšie šťastný alebo má svojich démonov ako každý druhý? Je egomaster? Zaujíma sa o východnú filozofiu? Ako jeho zovňajšok súvisí s jeho vnútrom?

Nekonečné teórie. Vymyslené bludy. Nereálna realita. Ale aj tak by som ho ihneď zamilovala. A nejdem vravieť kde všade. Hňupka jedna.