Obrazy, ktoré by som chcela vidieť v Lučenci.
- Autobusová stanica, na obrubníku sedia ľudia a popíjajú sudové víno. Je teplý letný deň.
- Pani, ktorá predáva langoše a utiera si mastné ruky do zástery.
- Prior a jeho obchody i služby.
- Svetlo prenikajúce cez okná starej synagógy.
- Deti špinavé od piesku z pieskoviska v parku. Majú ho všade. V sandálkach, ponožtičkách, ba aj vo vláskoch. Alej stromov taktiež tam.
- Módne outfity miestnych olašských. Flitre, glitre, zlato, nápisy, lacná bižu a staré bavoráky.
- Miestnu tržnicu a miestnu csárdu.
- Lokálnu vývarovňu a pestré spektrum jej zákazníkov. (Igelitky a plátenky s nákupom v rukách)
- Interiéry bytov cez okná, za ktorými sa svieti.
- Posedieť si pri borovičke a pivku v miestnom pohostinstve, prípadne ochutnať nejakú lakocinu.
- Zamávať z okna autobusu priateľom.
- Vidieť krajinu, ktorú som ešte nikdy nevidela. Zvlnené lúky, meandre, jelše, polia.
- Objaviť veľmi dekadentnú kaviareň a dať si v nej laté mačiatko. Buď s nábytkom z obdobia Sissi alebo takú s pochrómovanými stoličkami.
- Chcela by som vidieť sa hrať deti na dvoroch a medzi panelákmi. Pogy, pexeso, karty, fľašu, fucík, volej, schovky a tak.
- Zájsť do knižnice a počuť to ticho.
- Odfotiť si pár regionálnych súsoší a fontán, ktorých funkcia nebola roky obnovená.
- Pokopkávať si nožičkami na námestí na podujatí miestneho spoločenského centra a pozorovať pritom alkáčov a tancujúcich notorikov.
- Z diaľky sa pousmievať nad predavačkou v drogérii, ktorá má tenziu a s ňou spojený neustály strach z toho, či náhodou niekto niečo neukradne. Číha pomedzi regály.
- Počuť miestny dialekt a rôzne špecifické výrazy pre tento redžión.
- Popozerať si a mať prehľad nad netradičným defilé lokálnych výkladov a výloh, zdokumentovať to. (Mäsiarstvo, drogérka, pekáreň, železiarstvo, lekáreň, domáce potreby...)
Takto nejako by to tam mohlo vyzerať.
RADKA:
Mesto, ktoré som dlhé roky vnímala ako to,
cez ktoré sa prechádza tam ďalej k prarodičom. Dlho mi nešlo do hlavy, že
Bojnice nie sú Prievidza, a že Handlová tiež nie je. Jedine Prievidza je Prievidza. Logické. Zo zadného sedadla škodovky to, vo veku dieťaťa, vyzeralo
všetko veľmi podobne a jednoliato. Doteraz platí, že toto mesto príliš
nepoznám, ale keď si ho (resp. ju, že áno) vizualizujem, tak je to v šedivých
farbách. Sorry.
Farebnosť jej dodávajú ľudia. Tak nejako si
to predstavujem. Viem, že tam nechodíš k niečomu, ale pri. Takto nejako
tomu (ne)rozumiem.
Lesopark. Meliško. Veľká voda. Pod lampou.
Cyber. Táňa.
Pojmy a dojmy sa vzájomne prepletajú.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára