4. Ticho v plne naloženom aute

RADKA:

Auto. Osobné. Osobnejšie než ktorékoľvek iné v tejto galaxii. Červené. S opierkami pre unavené hlavy. S hlavami unavených cestujúcich. Keď do auta nastupovali, tak sa tvárili, že sa poznajú. Uveriť im by však bolo absurdné.

I

Za volantom sedí Nathaniel. Vysoký blonďák s modrými očami. Sústredene hľadí pred seba. Občas kýve hlavou do rytmu hudby, ktorá sa odráža v jeho lebečnej dutine. Občas robí grimasy do prázdna. Hrá sa s jazykom medzi zubami.

Nathaniel napreduje.

II

Na sedadle spolujazdca vpredu sleduje strácajúce sa polia, Móric. Krúti si popritom svojim ryšavým fúzom. Oči mu behajú zo strany na stranu. Zaujato sleduje všetko, čo sa odohráva za jeho zavretým okienkom. Keď dokrúti fúzom, dotkne sa skla, či je naozaj tam, či sa mu to len nezdá. Píše prstom na okno vzorce svojho správania. Letmo sa jeho hlava dotýka opierky. Ešte nie je natoľko unavená, aby sa do nej zaborila úplne.

Móric odoláva.

III

Za Móricom schúlená s kolenami pri brade, zaspáva Rút. Dlhé vlasy jej prekrývajú tvár. Sníva sa jej, že prichádza do mesta, v ktorom sú všetky budovy menšie ako ona. Cíti sa ako obor z Gulliverovych ciest. Bojí sa, že zašliapne dom nejakej rodine a oni potom skončia na ulici. Bojí sa, že celé mesto svojou neohrabanosťou rozbije na márne kúsky. Radšej sa v ňom nepohybuje. Stojí na mieste a čaká. Myslí na to, ako dlho to takto môže vydržať. Zdá sa jej to ako večnosť. Chce sa zobudiť, ale nejde to. Oči má stále zatvorené.

Rút stagnuje.

IV

Vedľa Rút sedí vo vzpriamenej polohe Desmond. Bláznivou rýchlosťou zapisuje všetko, čo mu prejde cez myseľ ako divý zajac z Móricovho okna. Zbesilo zapisuje každý jeden vnem, každé jedno slovo, ktoré mu pripomenie, čo sa vtedy stalo. Nevie, čo sa deje za oknom. Nevie, čo sa deje v Rútinom sne. Vie len to, že musí písať rovnako ako musí močiť. Naliehavosť je totožná. Nemyslí na močenie, ani na písanie. Jednoducho píše. Veď čo iné by mal?! Domnieva sa, že jeho ja z budúcnosti mu bude za tento krok vďačné. Myslí si, že písaný text v sebe ukrýva nadpozemskú silu. „Mystika.“ Napíše to aspoň 34 krát na jednu stránku pekne pod seba. Zahryzne si do spodnej pery. 

Desmond krváca.

TÁŇA:

Rádio: 

I love you always forever
Near and far, closer together
Everywhere I will be with you
Everything I will do for you
I love you always forever
Near and far, closer together
Everywhere I will be with you
Everything I will do for you

Doznieva nám Donna Lewis so svojím skvelým hitom. Najviac nových hitov počúvate na Exprese. I love you always forever. Tak sa volal tento nadčasový song, pri ktorom ste si určite radi zaspomínali na svoje lásky. No ale poďme sa pozrieť na situáciu na cestách. Mobilný radar hlásite za Ružomberkom v smere na Ivachnovú, ďalej medzi Novákmi a Prievidzou. Rýchlosť merajú aj na Dé jednotke. Pozor si dávajte pred tunelom Branisko, prevrátil sa tam kamión. Zdržíte sa  tam tak sto tisíc hodín.

Postava 1:

Chytám všetko naokolo. Okno, čalúnenie, pramienky svojich vlasov. Pozorujem krajinu a jej míňanie sa so mnou za oknom. Som ticho. Otváram knihu.

„Vyklobou mu očka, jen ať počká,
jen ať počká,
vyklobou mu očka.
Jen ať počká, vyklobou mu očka,
vyklobou mu očka,
jen ať počká.“

Zatváram knihu. Koľko dní trvá, kým sa listy zmenia zo zelených na oranžové, červené? Koľko dní to trvá presne? Na deň. Koľko trvá, kým niekto postaví takúto cestu? Koľko trvá to celé premyslieť? Tomu moderátorovi v rádiu by som najradšej zlomila väzy. Dramaturgovi tiež. Vlastne možno ani nemajú dramaturga. Určite ho nemajú. Žiadny človek predsa nemôže odvádzať takúto prácu. Nie je možné. Hity nášho každodenného backgroundu. Všade. V reštauráciach, v MHD, na pracoviskách. Brainwashing. Na zabitie. Trápne melódie rezonujúce v tomto tichu. Ak sa zotmie a ja nebudem mať čo pozorovať, zabijem sa. Normálne otvorím dvere a vyskočím.

Postava 2:

Ako to myslel? Ja už ničomu nerozumiem. Akože nevie, či na celý život? Keď predsa niekoho milujem, je jasné, že s ním chcem stráviť život. Neviem, či to tak naozaj bude, ale aspoň chcem... Potenciálne. S čím sa mám uspokojiť? S ničím? S hovnom? A prečo na to dookola myslím? Predstav si niečo iné ty hlupaňa. Napríklad sex. Obyčajné prachsprosté množenie sa. Nie! Som v aute. Nemôžem byť nadržaná. Čo ak to je na mne vidno. Tak neviem. Čo také včely? Obrovské roje včiel. Ako preletujú. Od stromu k stromu. Na nôžky sa im prichytáva ten žltý peľ, zväčšujú sa, sú tučné. Ukrývajú sa v kalichoch. Dotýkajú sa tyčiniek. Uhm. Zase som pri tom istom. Včely a ich život ako jeden veľký falický symbol.

Postava 3 (Šofér):

Akože je toto normálne? Euro dvadsať za liter?! Takéto ceny už dlho neboli. Boha, to aby som nabral plnú nádrž.

„Bude vám vadiť, keď si zapálim?“

Odpovie mi niekto? Či? No dobre. Niektorí ľudia by sa mohli naučiť viesť konverzáciu.  V tomto aute skapal pes. Si budem vyberať koho odveziem a koho nie. Normálne talentovky pred jazdou. Tá bloncka vzadu. Zdá sa mi to alebo ma periférne sleduje cez späťák? Objects in mirror are closer than they appear. Ktoré bolo jej číslo? Tá má pery. Taký small talk bude asi dosť trápny. Tu, medzi tými ostatnými. Sústreď sa na jazdu debil. Ááááá. Krásna zákruta, túto milujem. Dávaj si dávať pozor na spotrebu, Marek, minule si to dosral cestou do Bystrici. Expres má dnes jaký super playlist. Musím si posťahovať najnovšie veci. Bože už nič nepoznám. Furt som v tej škole. By ma zaujímalo, či sa už tá bloncka olizovala s niekým, kto má fúzy. Stavím sa, že nie. Mobilný radar. Stopro. Si myslia, že sú nenápadní. Idioti.

Postava 4:

Už nikdy v živote nepôjdem spoločným odvozom. Nikdy. Najväčšia chyba môjho života. Radšej si prejdem celú krížovú cestu vo vagónoch s debilnými študentmi, ktorí to majú zadarmo a ja, pokiaľ si chcem sadnúť, si musím ešte aj kúpiť miestenku za euro. Otras! Stále lepšie ako sledovať toto. Šofér je obyčajné sexistické prasa, ktoré cez späťák očumuje hentú sliepku, ktorá si najviac potrpí na hnusnej manikúre a nákupoch oblečenia každý deň. V Mangu, v Zare. Mesačne minie na handry minimálne 100 eur. A zarobí 600. Niekde za telefónom, ako „operátorka“. A táto pseudoumelkyňa? Polo hipsterka a polo stromáčka. Sa robí, že číta. Čo to tam má? Joycea! Stavím sa, že ani nevie, kto to bol. Že Jung bol jeho kamoš. To auto sa trasie tak, že aj keby sa naozaj čítať dalo, namiesto písmen by videla len svoju úbohú nervovú sústavu. Nič viac. Z toho rádia sa mi chce grcaaaaaať. Kto toto počúva?! Aký normálny človek si zapne rádio Expres?! A v tejto zápche mi to tu bude húkať štyristo hodín do hlavy. Prosím, nech mi z neba spadne katana ako dar od boha. A rovno nech ma aj zabije. Ešte tri a pol hodiny. Slúchatká zostali doma. Shit.

O tri a pol hodiny neskôr.

3: „Tak slečny. Konečne sme tu. Kam Vás rozveziem?“

1: „Ja bývam v Ružinove. Pri poliklinike.“

2: „Hodíš ma k Auparku pls?“

4: „Mňa nechaj hocikde po ceste, dík.“