5. Kolínska starých pánov. Dokumentárny obraz/ Dokumentárne obrazy.

TÁŇA:

Vstávanie. V izbe je úplná tma. Zavŕgzanie postele. Posadenie sa, jemné odhrnutie záclony. Za oknom opar, hmla a tma. Zapravenie si tielka do trenírok. Ruka na kľučke. Starší pán opúšťa spálňu a zatvára dvere tak, aby nezobudil manželku spiacu na gauči v obývačke vedľa. Vchádza do kuchyne. V šere nahmatá kovový čajník, napustí do neho vodu, umelohmotným zapaľovačom na plynový sporák (takým tým dlhým a kriklavým) zapáli plameň. Voda po chvíľke zovrie, konvica nahlas píska, prichádza k nej a zalieva mletú kávu zmiešanú s práškom "capuccino". Všetko po tme, bez svetla. 

Rozvidnieva sa veľmi pomaly. Prešedivelý muž sedí zhrbený na drevenej stoličke, za stolom, tesne pod oknom. Pozoruje krajinu, vonkajší svet, agát, vrabce a holuby v ňom, brezy, pokosenú trávu, pracher, hojdačku a lavičky pod orechmi. Z tretieho poschodia.

Dopíja kávu a zo skrine na chodbe vyťahuje malú krabičku. Položí ju na ten istý stôl pod oknom, rozloží zrkadlo, ktoré má kovové nožičky. V púzdierku sa nachádza holiaci strojček - elektrický, násadka a kefka na čistenie. Púzdierko je "vyčalúnené" drsnou látkou, no príjemnou na dotyk (aby sa v nej zbytočne nezachytávali chlpy). Zapája prístroj do zásuvky pod kalendárom s fotkou bulldoga Coudyho, ktorému blesk z foťáku osvetlil oči. Krúživými pohybmi si holí tvár. Bzzzzzzzzzzzzzzzzzz. Pozerá von oknom.

"Jerry a pani Beňová sú už vonku, pán Koprla ide do obchodu a tamto ští ten biely pudel Zuzka."

Na mikrovlnke je položený časopis Tabu (product placement).

Pozn. autora:  Tabu - tabu - celá táto situácia odohrávajúca sa za stenami z jedných sídliskových bytov je tabu. Intímne. Tajný stereotyp, ktorý pozná len on sám.

Strojček zapadá do krabičky. Na jednotlivé jeho časti sú vyhradené presné miesta. Putuje do skrine. Pán v kúpeľni pred zrkadlom otvára kolínsku, ktorá prenikavo vonia a v malých kvapôčkach dopadá na jeho vráskavú tvár a krk. Pán prechádza do bývalej detskej izby, oblieka si džínsy, tričko a vestu. Trenírky má tie isté zo včera. Z koženej bordó taburetky na chodbe berie plátenku, ručne šitú, otvára malú koženú peňaženku a kontroluje, či má dosť peňazí. Dvere sa zabuchujú.

Pán kráča po ulici malomesta. Otvára dvere a vchádza do mäsiarstva, v ktorom farba vlasov každej jednej predavačky (z troch) ladí s farbou mäsových výrobkov. Oranžové a červené. Kupuje flák bravčového karé, klobásy a slaninu.

Pán otvára dvere do jednej z viech. Hneď pri vstupe sa mu pohľad stretne s vedúcou, Milenou, ktorá má zlatý krížik hlboko zaborený v obrovských prsiach. Zadok jej obkreslujú čierne legíny. Aj nohavičky pod nimi. Nikto zo sediacich a  popíjajúcich pánov nepozerá inam. Malé chĺpky okolo hornej pery vedúcej viecharky. Zohýba sa k nášmu protagonistovi a podáva mu deco vína, pričom ovonia jeho kolínsku, ktorá vonia tak isto ako každý deň. Ona vonia po konvalinkách. Obaja sa zhlboka nadýchnu a privrú oči.

RADKA:

Ako vonia Pitralon?
Nadýchne sa.

Rovnako ako Karl August Lingner?
Vyparí sa ako gáfor.

Alkohol však zostane.
V krvi.
Lebo britva je príliš ostrá.

Odkedy pochopila, že to nie je meno, tak ju pri spomienke na túto ťaživú vôňu zakaždým napína.

Profesor strojopisu. Zatuchnutá pivnica. Mole.
Slovo je obraz a obraz je večný.
Ostáva vypálený na sietnici.

Odkedy si ho sama vytetovala švabachom na stehno, neholí si nohy.

Ako vonia Pitralon?
Pýta sa znova.
Mlčí a pozerá sa na Zátišie s jablkami a pomarančmi.