24. Alba. Svítáníčko.

TÁŇA:

To, co popisuji, se mi stalo

 Dovolím ti vdychovať dlhý čas,

vôňu mojich kadier,

ponoriť do nich celú tvár tak

ako smädný muž do pramenistej vody.

Dovolím ti brať mi môj čas,

 dotýkať sa mojich ňadier,

za sprievodu súhvezdí, ktoré spolu zdanlivo súvisia,

vedz a miluj, nech sa okná rosia a rosia.

Milá, rozlúčiť nám treba sa jest,

vtáky zvolávajú ma z týchto opojných ciest,

svitanie býva tieňom

za tvojim hlaholivým smiechom.

Ó, keby som bol lunou,

ó keby som len slnkom bol. 

Keby som na svitaní bol hodinou,

keby som na svitaní len krátkou chvíľou

z jej prosby bol.

Tlejúcou pahrebou sa poklad stáva,

mizneš mi drahý v šere.

Neviditeľné kúsky vzduchu všade,

zapaľujú sa veľmi jasným chvením.

Ľahučko preplával hmlistý závoj,

ktorý tu kaderám vlny vládol,

v diaľke sa stratil

tón zlatej harfy,

svitanie bozkom preniklo z tmy.

                     

RADKA:

Akosi rýchlo dnes slnko vychádza,
vtáci nás uhranuli svojim spevom,
nad hlavami vytvárajú kruhy.

Ale (!)

ja by som najradšej spočítala tvoje spiace bodky na tvári,

líbala tvé rty

všetko sa časom,
bude javiť len ako sen.

Noc je mi oddanejšou priateľkou,

než jej dieťa, ráno,

ktoré ti bráni zotrvať.

Kiež by sme na veky mohli ostať zahalení tmou,

len dve naše telá a duše naplnené po okraj.

Kiež by si sa nevytrácala so svetlom... 

Musím sa vydať na svoju walk of shame

hoc nerada ťa opúšťam,

avšak strážca tvojho pokoja prichádza.

Jeho kroky, šliapu mi po srdci,

ktoré som tebe v noci odovzdala. 

Ako dym sa vytratila cez okno do záhrady,

kde práve kvitli pivónie.

***

Alba je lyrická pieseň s námetom ranného (predčasného) lúčenia milencov. Má presne stanovenú kompozíciu, ktorá je záväzná (v úvode prebúdzanie spevom vtákov; lúčenie). V albe sa často vyskytuje aj dialóg, lebo milenci si obyčajne sľubujú vernosť pred rozchodom. Zaraďuje sa ku klasickým lyrickým žánrom.

Kto si prosí ešte viac: 

ALBA - Literatura, svítáníčko – středověká lyrická báseň s námětem loučení milenců za svítání po společně strávené noci. Český termín svítáníčko zavedl objevitel Rukopisů Václav Hanka.

Alby vznikly ve 12. století v Provenci, později se jejich obliba rozšířila do celé Francie, Německa i na naše území. Jako součást středověké dvorní kultury zanikly spolu s ní.

Byly konstruovány podle přesného schématu. Začínala epickým úvodem, následovalo vlastní lyrické jádro skladby v podobě rozhovoru. Často se v ději vyskytuje třetí osoba – strážný, který zařizuje, aby milenec nezpozorován odešel. V některých strážný vydírá milence, pod pohrůžkou udání.

Tuto formu si oblíbil např. i český král Václav II. V jedné své albě dokonce doslova píše: "to, co popisuji, se mi stalo".