pondelok 15. februára 2016

25. Slovenská republika vám dá k dispozícii nový počítač.

TÁŇA:

Adam sa zobudil a na stole zbadal nový počítať. Notebook. Skoro odpadol od radosti. Strana Smer totiž (okrem všetkých ostatných dotácií) zadotovala a dala do podarúnku všetkým budúcim vysokoškolákom zo sociálne slabších rodín *BRAND NEW* compík s operačným systémom Sme Rodina 10. Adam ako neskúsený užívateľ nechá všetky nastavenia na svoj počítač a na serveroch SIS sa začínajú zbierať informácie o spotrebiteľských návykoch. 

Adam veselo sťahuje do pc fotky svojej priateľky Eriky v nohavičkách (len), kliká na porno portál (veď aby zistil ako dobre prehráva nový compík videá), nahráva hlasovky cez Whatsapp, inštaluje programčeky stiahnuté z piratebay, dohaduje si cez Facebook večerné brko a tak. Len rýchlo zaklapnúť, keď vojde mama do detskej. Nedajbože by zbadala niečo divné na monitore pritom ako mu na podnose nesie "kakavo".

Rande. Otagovať sa v Danubiane. Fotiť si jedlo v Ďjelni. Fotiť na Instagramček všetko a nezabudnúť zadať lokalitu. SIS mala už počas prvého dňa inštalácie nového systému o Adamovi 500 strán dát, ktoré sú zaznamenané a uložené. A túto malú ploštičku si dobrovoľne a sám vpustil do bytu Adam a prikrmuje a zakrmuje a dokrmuje. A voliť pôjde. A bude voliť Fica. Lebo má vlaky zadarmo, počítače zadarmo, jedlo zadarmo a povráva sa, že čoskoro dostane aj jednosmernú letenku podľa vlastného výberu bars aj sem: Terres australes et antarctiques françaises. Na druhý koniec sveta. Win+R a príkaz ms-settings: privacy sa nad Adamovou sprostosťou chytajú za hlavu.

A takto sa milý študent Adam nechal obtiahnuť a ešte za to aj poďakoval.



RADKA:



22.2.2014

Pracujem na super tajnom projekte pre našu vládu. Rada by som zdôraznila, že našu lebo až v kostiach cítim tú spolupatričnosť. V tých kostiach, ktoré napadla osteoporóza z nedostatku vápnika lebo denne vypijem len jeden deciliter mlieka, nie päť ako odporúča naša vláda pre naše zdravie. Naše je hlavne moje, ale pokojne môže byť kohokoľvek.

23.2.2014

Ako som si poznamenala vyššie, projekt je super tajný preto o ňom nemôžem napísať ani do svojho osobného denníčka, ktorý nikdy (a to by som rada zdôraznila, aby som nezabudla), ale nikdy nebude zverejnený a nikto (opäť zdôrazňujem) s ním nebude manipulovať ako sa mu zapáči. Dokonca ani ja nie (to je odkaz pre moje budúce ja, ktoré by možno chcelo zo mňa tieto super tajné informácie vytiahnuť, ale prosím ťa, keď si toto budeš čítať: NIČ NEZVEREJŇUJ! *ani pod nátlakom*).

24.2.2014

Odkedy pracujem pre našu vládu (nebudem tu písať nič o super tajnom projekte), tak nič nové nezažívam, nakoľko sa plne venujem len tejto jednej, bohumilej činnosti.

25.2.2014

Prestali ma zdraviť susedia, s ktorými som donedávna nemala žiaden problém. Vždy sme sa na schodoch slušne pozdravili, prehodili pár slov o tom, čo majú nové, aké autá si kúpili, komu fandia vo futbale, kto k nim chodí na návštevy a komu varia obedy. Žeby im to začalo prekážať? (rečnícka otázka) Je to divné. Asi si začnem dávať väčší pozor na spôsob akým kladiem otázky.

26.2.2014

Super tajný projekt pokračuje veľmi zdarne. Zber materiálu sa blíži ku koncu.

27.2.2014

Do konca mesiaca sa musím vysťahovať z garsónky. Dnes mi volal majiteľ, že proti tomuto rozhodnutiu sa nemôžem odvolať. Dôvod môjho vysťahovania mi neprezradil. Žeby vedel niečo o tom, čo by som radšej už nemala vysloviť nahlas, nie to ešte napísať do denníka, ktorý síce nikdy nebude odtajnený, ale čert nikdy nespí (vraj).

28.2.2014

Začínam sa báť o svoj život. Odkedy som súčasťou toho veľkého kolosu, tak sa udialo pár vecí, ktoré by si mali zaslúžiť pozornosť (viď. moje vyhostenie). Teda nie je to pár, je len jedna. Nikdy predtým mi majiteľ garsónky nezavolal. Niekto po mne ide.


XXX


12.4.2014

Dlho som nenapísala do svojho super tajného denníka. Nebolo kedy, mala som mnoho práce, mnoho. Zaznamenať všetko, čo by mohlo poslúžiť účelom našej vlády je fuška.


13.4.2014

Dnes sa za mnou zastavil neznámy pán a slušne, opakujem, veľmi slušne ma požiadal o môj počítač. Samozrejme som mu ho dala. Na rozlúčku som ho pobozkala a trikrát popľula, aby priniesol šťastie našej vláde. Pán bol z môjho počínanie mierne v rozpakoch, ale sľúbil mi, že Slovenská republika mi dá k dispozícii počítač celkom nový, nezávadný. A k tomu lobotómiu ako bonus!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára