27. U starej mamy.

RADKA:

Vždy po nedeľnom obede spím. Spím tam, kde sa ani v tej najtuhšej zime nekúri. Tam sa totiž spí najlepšie na svete. Zakryjem sa duchnou z roku nula, do ktorej by sa zmestilo aj pätnásť prerastených husí. Pod hlavu tak dve, tri, možno aj štyri. Odrazu čas neexistuje, len jemne visí vo vzduchu spolu s vôňou koláča, ktorý počká kým sa preberiem, kým sa otvorím svetu. Pred spaním si vždy vyzlečiem sukňu aj blúzku a prehodím cez stoličku. V zrkadle vidím odraz tmavovlasej ženy v pančuchách a bielom tielku s jemnou čipkou, na krku sa jej na retiazke hojdá zlatý kríž. Podľa správností by som však mala vidieť seba. Brodím sa medzi husami a tvárim sa, že okrem času neexistujem ani ja. Jediná chvíľa v týždni, keď zaspávam bez výčitiek.

Nespím dlho, aspoň si to zvyknem myslieť. Mechrím sa a hrám husiam na husle. Oni by boli chceli schovku, ale to sa zase nechce mne. Dnes som za husle. O týždeň budem možno proti nim. Vyskakujem z postele, v ktorej boli splodení predkovia mojich predkov a obliekam sa.  Pomaličky zapínam gombíky na blúzke a ťahám zips na sukni. Krížik ukrývam za tielko, aby ho nikto nevidel. V tom zrkadle to stále nie som ja!

Vstrebávam do seba vôňu kávy a orechov. Idem po čuchu so zatvorenými očami. Občas zakopnem a potom v duchu nadávam, ale teraz som celú cestu prešla bez jediného zastavenia, bez pauzy. Všetko tu pozvoľna plynie, tak inak. Tak, že sa mi z toho až krúti hlava.

Prchavé momenty prítomnosti, ktoré odpaľujú lepšie ako riedidlo v garáži starého otca.

TÁŇA: 

Tam, kde sú muškáty zasadené v téglikoch od jogurtu, kde voňajú klinčeky v jablkovom kompóte, kde sa pije turek zo skla a potom sa z kávovej usadeniny veští osud, kde sú v kredenci v dózičke poctivo uložené medovníčky, kde horčičné semienka veselo blúdia medzi zavarenými uhorkami, kde sa mačiatka schovávajú medzi pedantne uložené kusy dreva, kde sa dá schovať v korune moruše, ktorej konáre prevísajú až na zem, kde sa cestoviny robia na strojčeku a kde hrá tranzistor, sa v jeden letný deň deje toto:

Dvere od kredenca vŕzgajú, marmeláda z malín sa lepí na prsty, muchy ako vždy krúžia okolo lampy, všetko je prevoňané kuracím vývarom, pavučiny na toalete sú nezmenené a stará mama si ticho odfukuje v kresle pri otvorenom okne. Sníva sa jej o tom, ako stúpa do schodov na poval, tam do zásterky naberá proso pre sliepky, no zrazu začína nachádzať tajné predmety. Napríklad denník starého otca. Nevernícke chodníčky poza vŕbky s Milkou počas špacírky okolo riečneho meandra, vyhŕňanie jej sukne a sladké rečičky smerované jej šiji. Stará mama sa preberá akoby ju niekto studenou vodou oblial. Zisťuje, že je to len sen a zaspáva znova. Záclona pekne popovieva vo vetre, sošky v sekretári sú zarovnané a utreté od prachu, v tom s podobizňou anjela je skrytých pätsto korún. Asparágus v záhone na boku domu práve zakvitol, fuchsii odpadol jeden okvetný lístok, pribieha k nemu mača a zvedavo zisťuje, čo je tá purpurová vec. Po kôre brezy lezú mravce a jablká za domom práve dozrievajú.