RADKA:
Za chvíľu to príde. Šanca že sa dožijem prvých slnečných dní tohto roka je
vyššia, než to, že sa mi mozog rozpleskne na bielu stenu. 1:6, to nie je márne.
No a čo, v prípade, že to nevyjde, tak sem o pár rokov budú chodievať zástupy
turistov, sledovať umelecké dielo, ktoré vytvoril život. Áno, život a nie ruka
nejakého pochybného umelca. Možno bude pri tej škvrne aj ceduľa s mojim menom,
možno pridajú aj príbeh. Dostane sa to na verejnosť, k širokým masám. Je možné,
že sa budú o mne aj učiť! To preháňam...
Skôr ma asi niekde zakopu ako psa, ako odpad. Vyhodia ma za mesto na
skládku a podpália. Nikto nebude poznať moje meno, nikto sa nikdy nedozvie
dôvod mojej hráčkej vášne. Nikto. Ešte, že sa toho nedožila mama!
Šanca prežiť je vysoká!
Prídem tam, sadnem si na bedňu, pozriem sa im do očí a vezmem do ruky
zbraň. Vhodím jeden, jeden jedíný náboj a mocne zakrútim. Priložím hlaveň ku
spánku, najprv sa jemne, dotknem kohútika a následne stlačím. Padnem z bedne a
všetci mi zatlieskajú. Inak to nesmie dopadnúť, nesmie! Vezmem si všetky prachy
a zmiznem do iného štátu. Tam nikomu nepoviem odkiaľ mám toľko peňazí, ani
odkiaľ som.
Stanem sa pekárom. Budem nadránom vstávať a piecť čerstvý chlieb pre celé
mesto. Nie nie, radšej budem poštárom, poslom dobrých aj zlých správ. Ľudia si
ma budú vážiť, vyrozprávajú sa zo svojich starostí. Takto budem mať prehľad o
tom, čo koho trápi. Hm, v tom meste iste nikto nebude poznať pravidlá tejto
hry. Môžem to tam rozbehnúť a pomôcť im vyvliecť sa z finančných problémov. Veď
tu u nás to úspešne funguje už niekoľko rokov. Prečo by mal byť svet
ochudobnený o túto príležitosť? Prečo by som ja, preživší, nemohol ďalej niesť
toto posolstvo?
Šanca prežiť je vysoká!
TÁŇA:
Green park, Piccadilly. Sedem ráno. Hmla, dvanásť stupňov. Na strome oproti
straka.
Môj byt. Večer. Líham si do postele a za susednou stenou, rovno pri
mojej ruke je pravdepodobne inštalovaný radiátor, ohrevné teleso. Za stenou.
Sála teplo až ku mne a ja ho pripúšťam a hrám sa s myšlienkou,
že to vlastne ani nie je abstraktná vec to teplo. Takto k večeru sa rada
upínam k podobným myšlienkam.
(Popevok)
Dostávam sa do nálady, bola by škoda opustiť tento svet. Musím opustiť
tento svet, indiánska uspávanka a negro spiritual. Blaho. Som rozodnutá.
Unsinkable in the water. Avalon sutra. As long as I can hold my
breath.
Mať všetko rozhodnuté a byť úplne šťastná? To je len sen. Čistý
kryštalický jazyk. Zrkadlo sebalásky. Mám peniaze na jablká a iné pochúťky.
William Tell bez decka. Nezomriem. Ešte nie. Sága pokračuje.
Tibetské zvončeky. Tuc tuc tunc tunc. Buddhovská pentáda pokojných božstiev
zaujala postoj blankytný. Vyber si kontinent, na ktorom sa chceš narodiť, milá
Tatiana. Cítiš vôňu? Štrnásť ženských mien v ich strede nesie dvojhlásku.
Šesť ženských mien tu a teraz. Neumrela som. Padla za nás Ľudmila.
RADKA:
Za chvíľu to príde. Šanca že sa dožijem prvých slnečných dní tohto roka je
vyššia, než to, že sa mi mozog rozpleskne na bielu stenu. 1:6, to nie je márne.
No a čo, v prípade, že to nevyjde, tak sem o pár rokov budú chodievať zástupy
turistov, sledovať umelecké dielo, ktoré vytvoril život. Áno, život a nie ruka
nejakého pochybného umelca. Možno bude pri tej škvrne aj ceduľa s mojim menom,
možno pridajú aj príbeh. Dostane sa to na verejnosť, k širokým masám. Je možné,
že sa budú o mne aj učiť! To preháňam...
Skôr ma asi niekde zakopu ako psa, ako odpad. Vyhodia ma za mesto na
skládku a podpália. Nikto nebude poznať moje meno, nikto sa nikdy nedozvie
dôvod mojej hráčkej vášne. Nikto. Ešte, že sa toho nedožila mama!
Šanca prežiť je vysoká!
Prídem tam, sadnem si na bedňu, pozriem sa im do očí a vezmem do ruky
zbraň. Vhodím jeden, jeden jedíný náboj a mocne zakrútim. Priložím hlaveň ku
spánku, najprv sa jemne, dotknem kohútika a následne stlačím. Padnem z bedne a
všetci mi zatlieskajú. Inak to nesmie dopadnúť, nesmie! Vezmem si všetky prachy
a zmiznem do iného štátu. Tam nikomu nepoviem odkiaľ mám toľko peňazí, ani
odkiaľ som.
Stanem sa pekárom. Budem nadránom vstávať a piecť čerstvý chlieb pre celé
mesto. Nie nie, radšej budem poštárom, poslom dobrých aj zlých správ. Ľudia si
ma budú vážiť, vyrozprávajú sa zo svojich starostí. Takto budem mať prehľad o
tom, čo koho trápi. Hm, v tom meste iste nikto nebude poznať pravidlá tejto
hry. Môžem to tam rozbehnúť a pomôcť im vyvliecť sa z finančných problémov. Veď
tu u nás to úspešne funguje už niekoľko rokov. Prečo by mal byť svet
ochudobnený o túto príležitosť? Prečo by som ja, preživší, nemohol ďalej niesť
toto posolstvo?
Šanca prežiť je vysoká!
TÁŇA:
Green park, Piccadilly. Sedem ráno. Hmla, dvanásť stupňov. Na strome oproti
straka.
Môj byt. Večer. Líham si do postele a za susednou stenou, rovno pri
mojej ruke je pravdepodobne inštalovaný radiátor, ohrevné teleso. Za stenou.
Sála teplo až ku mne a ja ho pripúšťam a hrám sa s myšlienkou,
že to vlastne ani nie je abstraktná vec to teplo. Takto k večeru sa rada
upínam k podobným myšlienkam.
(Popevok)
Komu je viac fajn v tomto živote? Komu je viac fajn ako Tatiane? Komu
je viac v tomto živote? Komu je viac fajn ako ako mne?
Dostávam sa do nálady, bola by škoda opustiť tento svet. Musím opustiť
tento svet, indiánska uspávanka a negro spiritual. Blaho. Som rozodnutá.
Unsinkable in the water. Avalon sutra. As long as I can hold my
breath.
Mať všetko rozhodnuté a byť úplne šťastná? To je len sen. Čistý
kryštalický jazyk. Zrkadlo sebalásky. Mám peniaze na jablká a iné pochúťky.
William Tell bez decka. Nezomriem. Ešte nie. Sága pokračuje.
Tibetské zvončeky. Tuc tuc tunc tunc. Buddhovská pentáda pokojných božstiev
zaujala postoj blankytný. Vyber si kontinent, na ktorom sa chceš narodiť, milá
Tatiana. Cítiš vôňu? Štrnásť ženských mien v ich strede nesie dvojhlásku.
Šesť ženských mien tu a teraz. Neumrela som. Padla za nás Ľudmila.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára